Zdá sa mi, že sa to ozýva. Odbíja sa to od stien. Rozísť, rozísť, rozísť
Bolo to presne 6 mesiacov 22 dní a 4 hodiny odkedy som sa sem nasťahovala.
Teraz si ležal na posteli. Jednu rukou si si podložil hlavu a druhou si mi hladil šiju. Díval si sa do stropu a vytáčal si ma tým. Sedela som na zemi opretá o posteľ a poddávala som sa tvojej ruke. Slovo „rozísť“ teraz stúplo ku stropu.
„Dobre.“
Slovo „rozísť“ vyletelo pootvoreným oknom.
O 2 hodiny a 36 minút som bol zbalená
Stála som na chodníku s dvoma taškami prevesenými na pleciach a žmúrila do slnka.
Pamätáš ako sme sa zoznámili? V tej záhradnej reštike, kde som sedela pri stole vedľa tvojho. Otáčal si sa na mňa a usmieval. Drzo sa ti dvíhal jeden kútik vyššie. Žmurkal si a nevnímal svoju spoločnosť. Tiež som sa neubránila úsmevu. Sklápala som pohľad a snažila sa sústrediť na otca sediaceho oproti mne. Cítila som tvoj pohľad a to príjemné šuchotanie motýlích krídel.
Doľahol ku mne chrapľavý hlas. Spôsobil mi husiu kožu.
„Zopni si vlasy.“
Zmätene som na teba pozrela, skúmavo pozorovala tvoje pery či tá veta vyšla z nich.
„Neusmievaj sa a zakry si ten výstrih,“ pokračoval si konverzačne.
Bolo to len pár stotín čo som sa na teba ohromene dívala. Pamätám si ako si si odpil z vína a stále na mňa hľadel.
„Prečo by som to robila?“ zašepkala som a vôbec nemyslela na to, že oproti mne sedí otec a celé to sleduje.
Nahol si sa ku mne najviac ako si mohol stále sediac na stoličke. Pobavený mojím šepotom si tiež začal šepkať: „Budeš ma brať ako úchyla, ale vieš, toto je slušný podnik a nerád by som sa tu sám seba dotýkal, ale v prípade, že mi nevyhovieš budem zrejme nútený.“
Skutočne mi preblislo, že budeš zrejme šialený úchyl. Ale mne sa to páčilo.
Zopla som si vlasy.
Usmial si sa a ja som sa začala venovať otcovi.
Oči mi začali slziť. Slnko bolo príliš ostré a ja som nevedela kam vlastne idem. Ale musela som ísť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hanahh
3. 1.januára 2011 14:44
to bude na pokracko??
Napíš svoj komentár