O tom krátkom živote s tebou, v tebe a bez teba /3.časť-na kapote v daždi/

Zavolal si mi až niekoľko dní po prvom rande. Šalela som. Neustále som cítila ako mi zvieraš zápästia, ako mi perami prechádzaš po krku. Možno to bol z tvojej strany premyslený ťah.

Uvoľnene si mi rozprával nejakú historku z poobedia a ja som chcela vrieskať. Nakoniec si sa ma spýtal či mám čas. Mala som. Prišiel si po mňa večer. Čakal ma pred bránou. Nevedela som ako ťa pozdraviť a ty si umlčal moje ostýchavé ahoj bozkom.

Odvtedy si bol takmer každým mojím večerom. Neskôr to boli dni. Rýchle obedy. Po dvoch týždňoch si ma vzal na pivo s kamarátmi. Mali dvojzmyselné poznámky, pod stolom si ma držal za ruku a za každou si ju stisol.

Nechodili sme do kina alebo na kávu.
Najčastejšie sme za mestom sedávali na kapote auta (nikdy som to úplne nepochopila) a zotierali sme z nej chrbtami rozpučený hmyz.
Raz sa rozpršalo, pamätáš? 3 mesiace, deň a 4 hodiny po našom prvom stretnutí. Zošmykla som sa z kapoty a chcela sa schúliť na predné sedadlo. Zamknuté. Čakala som kým malý čudlík vo dverách vyskočí.
Nič.
Nehýbal si sa, vôbec si nevnímal lejak.
„Hej!“ od úst mi odskočili kvapky dažďa
„No?“ otočil si sa a s prižmúrenými očami si sa na mňa pozrel. Po tvári ti behali potôčiky.
„Prší,“ oprela som sa o predné dvere.
„Vážne?“ zoskočil si na zem a chytil ma okolo pásu „a čo?“
„Moknem,“ vyslovila som vzdorovito. Vlasy sa mi lepili na tvár a plecia.
Dážď silnel a ty si sa na mňa pritlačil, privalil si ma telom. Cítila som ako ti bije srdce. Na pokožku sa mi prilepila tvoja košeľa, nič si nehovoril a cez buchotajúci dážď by som ťa ani nepočula. Dlaňami som ti pod košeľou prechádzala po chrbte. Cítila som sa ako v starom romantickom filme. Až na to, že tvoje dotyky boli tvrdšie. Dvihla som hlavu a dívala sa ti do očí. Uškrnul si sa, vrásočka poskočila. Odhrnul si mi z tváre vlasy, na predlaktí s vystupujúcimi žilami sa ti ježili chlpy. Prudký bozk. Jazykom si skúmal ten môj. Boli to celé minúty. Rukou si sa mi posúval po stehne, zovrel si ho a naddvihol. Pritlačil si sa ešte bližšie. Už som nevládala dýchať. Jazykom si nasledoval kvapky dažďa. Prešiel si ku kľúčnej kosti. Pustil si mi stehno a rukami si mi zašiel pod tričko. Pretiahol si mi ho cez hlavu. Dvihla som ruky ako malé dieťa. Potom si pokračoval v blúdení pokožkou. K prsiam a stále nižšie. Chytila som ti hlavu. Pobozkal si ma. Rozopla som ti košeľu a bozkávala ťa na hruď kým mi pery nezačali krvácať. Vtedy si sa zasmial. Preplietol si si so mnou prsty, drzo si sa usmial. Špičkou jazyka si mi olízal hornú peru a opäť sa na mňa pritisol.

S tebou nikdy nič nešlo podľa plánov


Ležím na gauči a dívam sa na SMSku s textom „Vráť sa“. Na okno vyklepkáva letná nočná búrka. Už sú to dva dni od môjho odchodu.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu