Od začiatku roka som trénovala len 2x do týždňa a 2x do týždňa sm chodila (chodím) na plaváreň. Absolútne ma to nebaví, no štve ma najviac to, že som vyšla zo všetkých kombinačných cvičení ako sú 3 na 1 a 3 na 2 a to už nehovorím o normálnej hre, ktorú hrám apsoň na začiatku, alebo na konci tréningu. Zo začiatku som vždy ako vyplašená srnka a neviem čo, kde, ako, a dokonca sa mi už ani nechcelo trénovať, lebo som už, takpovediac, nemala prečo trénovať a to ma asi najviac ubíjalo....
Držala som sa nádeje, že sa v tomto meste vytvorí ženský HK, ale manažér mládeže si vymyslí aj tan najmenší dôvod aby sa nezaložil. Síce by som mohla ísť hrať do Prešova, ale tam ich je ako smetí dievčat a nejak ma to tam neláka. Začína ma mrzieť, že som si nedala prihlášku na strednú do Zvolena a by som mohla hrať furt a dokonca by som mohla byť v mojom milovanom meste zo skvelými kamarátmi...Čo už, keď ma nepustili...
...dnes išli moje spoluhráčky odtiaľ a ďalšie dievčatá, ktoré poznám z iných miest do repre U15, nejak som sa s tým zmierila, ale keď im došla pozvánka, tak som im, samozrejme, pogratulovala a tvárila som sa v pohode, ale vo vnútri som bola neskutočne zúfalá a stále mám pocit viny, že predsa som to niekam mohla doťiahnúť a mohla som na sebe viac makať a nie ľutovať sa a skrývať... Ale asi sa aj teraz ľutujem. Keď mám takú povahu tak čo...?
Snáď zajtra to nebude poslený krát na ľade, snáď si ešte budem môcť zakričať "GÓÓÓL!!!" na zápase....
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
marleymt
28. 3.marca 2012 20:30
jasné že nebude ja verím že nie
Napíš svoj komentár