Jednu noc chodil muž od domu k domu aby si požičal oneň. Klopal na každé dvere a aj kričal aby mu len oheň požičali, ale keďže bola noc nikto mu neotváral. Tak sa pobral ďalej, uvidel pašvisko a na ňom už dohárajúci oheň. Pobral sa k nemu, ale ale boli tam psy a začali doňho brechať a aj kúsať. Jeden mu začal kúsať ruku a druhý ho ťahal za kabát. Lenže ako by tie psy nemohli ho roztrhať a nechali ho tak. Oheň bol za ovcami tak ich musel poprekračovať. Prekročil ich všetky, no ani jedna sa nezobudila. Keď sa blížil k ohňu pastier sa zobudil a chcel po mužovi hodiť ostrú palicu, ale tá vo vzduchu zmenila smer a padla niekde úplne inde. Tak pastier vstal a pýta sa muža: ,,Čo tu chceťe?!" Muž mu odpovedá: ,,Oheň potrebujem. Narodilo sa mi dieťa a nechcem aby bolo v chlade." Medzi tým už z ohňa zostali už len žeravé uhlíky a pastier vraví: ,,Nemám ani vedro ani lopatu aby ste si mohli tie uhíky zobrať." Pri tom odchádzal naspäť tak kde spal a v duchu sa tešil že si muž nemôže zobrať uhlíky ale muž povedal: ,,Nevadí zoberiem ich do ruky." Zobral a išiel.
Pastier nechápal čo sa deje, prečo ho psy nemohli roztrhať, prečo sa ovce nezobudili, ostrá palica zmenila smer vo vzduchu a prečo ho žeravé uhlíky v hrsti nepálili a preto šiel za mužom. Prišiel k nim a uvidel dieťa len tak ležať na slame. Prišlo mu ho ľúto a preto vybral deku z batoha a podal ju matke aby dieťa nou zakryla.
Vtedy sa mu všetko rozjasnilo a pochopil prečo sa mužovi nič nemohlo stať. Lebo to bolo Božie dieťa - Ježiš Kristus

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár