Počujem svoje srdce trpko byť.
Toto miesto, tak stratené, nič nepočujem.
Ti ľudia, ktorých slová sú tak iné, ma po kúsku ničia.
Už ani neviem kto som a kam patrím.
Mam strach, že už to tak ostane.
Nikto to nevie pochopiť. Nikto!
Pritom by stačil len jeden človek,
ktorí by ma skutočne chápal a mňa by to zachránilo.
Strácam sa v strachu a neistote.
Niekedy premýšľam, že zomriem
a o tom čo by sa potom stalo.
Veľmi to boli.
Viem, že to nieje riešenie, no môj život je utrpenie.
Chcel by som kričať a plakať zo všetkých sil,
no aj tak by ma nikto nepočul.
No tak sa zmiluj Bože,
Ja, už nevládzem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
spactatus
16. 2.febuára 2014 14:33
Akoby som to písala ja...
3
Prestane to snáď len keď ,,Pritom by stačil len jeden človek,
ktorí by ma skutočne chápal a mňa by to zachránilo."
ktorí by ma skutočne chápal a mňa by to zachránilo."
4
@Spactatus ja som čakal šesť rokov a zachránilo ma to, musíš byť trpezlivá, všetko sa jedného dňa zmení k lepšiemu...
5
O to ide...
Pokiaľ si sa tak trápil ty (usudzujúc z veku z profilu) od devätnástich, tak ako dlho budem čakať ja, keď mám momentálne o jedenásť menej ako ty
Pokiaľ si sa tak trápil ty (usudzujúc z veku z profilu) od devätnástich, tak ako dlho budem čakať ja, keď mám momentálne o jedenásť menej ako ty
Napíš svoj komentár