Najprv ty, potom ja... Veru, staré časy. Dobrí priatelia sme boli...
Ale teraz?
Ty chceš so mnou chodiť. Všimol si si ma vôbec, keď som vstúpila do triedy a hodila tašku na zem?
Všimol si si ma, keď som stála pri tabuli a čarbala jeden obrazec za druhým?
Tak všimol si si ma?
VŠIMOL???
...
Ja mám taký pocit, že nie.
...
Moja dobrá kamoška. Najlepšia. A ty.
Obrátilo sa to proti mne? Proti mne?
Ja už skutočne neviem! Miluješ ma a pritom ma začneš ohovárať s mojou najlepšou kamoškou a vypisovať jej sprostosti? SEM sme dospeli?
Bravó!
A teraz Ti píšem. Koniec. Žiadny vzťah sa nekoná. Nikdy si mi nebol sympatický a sadol si mi iba ako fajn kamoš. KAMOŠ!
A ty...
Obrátiš to proti mne?
Ďalšie sladké BRAVÓ!
Vôbec nezohľadňuješ, ako si ma tým všetkým vystrašil, rozzúril... Napíšeš mi, prečo by si ma mal pozdraviť, keď ja som si Ťa nikdy nevšimla? DOBRÝ VTIP!!!!!
Ale ja to poznám. O päť sekúnd Ti to príde ľúto. A napíšeš mi, že si chcel ZACHRÁNIŤ aspoň naše priateľstvo.
NESKORO!
Teraz je neskoro rozmýšľať nad naším dnes neexistujúcim priateľstvom. Mal si mi to povedať inak!
Ale ty si nechutný i tak...že do toho zaťahuješ moju kamošku.
MOJU!
Teda, dobre. Zajtra prídem pri tvoju lavicu a poviem: NEVER!
A či pochopíš, PUSA, alebo nie...
PRIATEĽMI už nikdy NEBUDEME!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár