„On mi to nepovie.“ Odpovedala Olerien vzdorovito a tvár sa jej zachmúrila. Ytomiel znepokojnel- to, že už ovláda ľudskú mimiku naznačuje, že ich priveľmi pozorovala. Nikto tak mladý ešte nemal výrazy tváre ako Olerien.
„To je dobre. Dozvieš sa to na konci učenia. Keď ti pridelia úlohu.“ Olerien prikývla. Bola zvedavá, aká úloha to bude. Predstavovala si to priveľmi idylicky. „Pýtaj sa ešte! “ Vyzval ju Ytomiel netrpezlivo.
„Ako pristupovať k ľuďom? “
„Ako k sudom s vodou.“ Ytomiel sa usmial. Privítal tému, ktorá zahŕňala jeho osnovu učenia. „Ak ich naplníš priveľmi, nebudú viac plniť svoj účel, budú iba škodiť. Ak ich nenaplníš, budú zbytočné a budú len zaberať miesto na Zemi. Rozumieš? “
„Nie.“
„Ak prezradíš človeku priveľa, zanikne jeho ľudská podstata. Už nebude robiť nič z toho, čo zvyčajne ľudia robievajú. Vtiahneš ho k nám, hoci telom ostane na Zemi. Je to veľmi nebezpečné, pretože takýto človek sa na Zemi už nikam nezaradí, zomrie.“
„Ale veď sa kamsi inkarnuje! Bude z neho anjel! “ Protestovala Olerien náhle. Ani si neuvedomovala Zekunielov pohľad, nevedela, že ju pozoruje a skúma. Už keď sa od Emerifa dozvedel, aká Olerien je, začal uvažovať nad poslednou možnosťou. Nad tou, ktorá by sa žiadnemu anjelovi nepáčila. A hoci bola Olerien iná, zvedavejšia a nebezpečnejšia, mal dojem, že ani jej by sa to nepáčilo. Bolo by necitlivé vyhodiť ju do prostredia, kde je pre ňu všetko cudzie.
„Taký anjel je pre nás nebezpečný. Väčšinou dostane len menej významné úlohy, ale napokon ostane vždy zbytočný a ostane na starosť Zekunielovi.“ Keby mala Olerien nejaký dych, určite by ho zatajila. Táto téma ju veľmi zaujala.
„Čo s ním Zekuniel urobí? “ Vyzvedala dychtivo a Ytomiel sa neveselo zasmial nad výrazom jej tváre. Ten smiech bol pochmúrny, lebo Olerien mu čím ďalej tým viac pripomínala človeka.
„To vie len on.“ Odpovedal napokon a v mysli začul Zekunielovu chválu za výkon jeho poslania.
„To, čo by urobil so mnou? Posledná možnosť, ktorá by sa mi nepáčila? “
„Áno.“ Ytomiel prikývol a snažil sa prekuknúť Olerien. Nebolo to ťažké. Jej nadšenie opadlo, pretože si nevedela dať rady s touto hádankou. Necítila však sklamanie ani bolesť. Bola len zvedavá, čo by to mohlo byť. Čo je pre bytosti svetla také nepríjemné? Ytomiel ju vytrhol zo zamyslenia, keď pokračoval vo svojej teórii o sudoch. „Ak človeku prezradíš primálo, ostane z neho len prízemný tvor riadiaci sa modernými pravidlami dnešného sveta, ktoré Matku Zem napokon privedú do úplnej záhuby. A to nikto z nás nechce.“
„Prečo? Zem vám, vlastne nám, môže byť ukradnutá.“ Keď Olerien vyslovila tieto slová, Ytomiel na ňu vrhol pohľad prísnejší než predtým.
„Ako to môžeš povedať? Zem je dôležitá, je najdôležitejšia. Je Matkou nás všetkých. Ľudí, zvierat i ostatných bytostí ako sme my. Zem je viac než len teleso. Je to tvor, ktorý cíti a ktorý je v týchto časoch ranený viac než kedykoľvek predtým. Našou úlohou je chrániť ju prostredníctvom ľudí. A najmä- vyliečiť ju.“ Olerien ostala zamyslená. Našou úlohou je vyliečiť Zem. Nemáme ľudí len nabádať tou správnou cestou? „Tá správna cesta dovedie ľudí k ochrane vyliečeniu Matky Zeme.“ Dodal Ytomiel s úsmevom, keď začul útržok z myšlienok Olerien. Premýšľa nad vecami, hoci o nich veľa nevie. To je dobre.
„A čo mám teda tým ľuďom dávať? “ Spýtala sa napokon. Akosi sa jej to nevidelo. Tá úloha bude ťažká, nie taká jednoduchá akú si ju vysnila. Bude musieť byť presná a nekompromisná, podobne ako všetci anjeli okolo nej.
„Lásku, porozumenie, usmernenie. Keď človeka navedieš na správnu cestu, pôjde o ľahšie. Bude múdrejší a cesta sa mu čas od času zjaví, čiže bude samostatnejší. Práce s ľuďmi je veľa, hoci ľudí, ktorí počujú nie je tak veľa.“ Olerien zhliadla k Zemi a zadívala sa na pár ľudí, ktorí prechádzali cez cestu. Ako im môže dať lásku, keď sama nič necíti? A ako im môže porozumieť, keď je to teraz také ťažké? Z toho, čo sa zatiaľ dozvedela, ich môže jedine usmerniť na Správnu cestu, to je všetko.
„Ako im mám dať lásku, keď neviem, čo je to? Ako im mám porozumieť? Sú pre mňa len jednou veľkou záhadou! “ Vyhlásila Olerien a stisla päste tak, ako to robia nahnevaní ľudia. Nebola nahnevaná, ale chcela dať Ytomielovi najavo, aký postoj k nemu práve zaujala.
„Ľudia nás vidia iných, akí v skutočnosti sme. Mnohí z nich si nás predstavujú- povedzme, nanajvýš smiešne. Tí, ktorí s nami nie sú v kontakte si myslia, že sme láskyplné a šťastie rozdávajúce bytosti, ktoré im splnia všetko. Ako zlaté rybičky.“ Ytomiel sa pri poslednej vete usmial a na Olerienino prekvapenie ihneď odpovedal. „Počul som, keď si to prirovnanie použila pri rozhovore s Lucy. S tým dievčaťom.“
„Vytiahla som to z jej hlavy aby mi rozumela.“ Odpovedala Olerien a v tej chvíli akoby sa jej nad hlavou rozsvietila jasná žiarovka. „Keď človek porozumie mne, porozumiem aj ja človeku.“ Povedala ako úplnú samozrejmosť. „Ale keď človek bude ľúbiť mňa, ja jeho nie.“
„Nie, tak to, bohužiaľ, funguje len medzi ľuďmi. Ani to nie vždy. Pre všetkých anjelov sú ľudia veľkou záhadou, ktorú sa snažíme rozlúštiť, ale mám pocit, že Zekuniel to nechce.“ Ytomielova milá tvár sa zmenila na ustarostenú masku. Neuvedomil si, že povedal niečo nebezpečné. Niečo, o čo bude mať Olerien veľký záujem.
„Čo Zekuniel nechce? “ Spýtala sa opatrne.
„Nechce, aby sme zistili aké je to tam dole. To preto nás nechce-“
„Stačilo! “ Zakročil akýsi tretí hlas. „Ytomiel! Neuvedomuješ si, čo si tej Mladej práve chcel povedať? Že si takmer prezradil niečo, čo by ju stálo trest? “ Oproti Ytomielovi stál teraz anjel rovnakého vzrastu, s pieskovými vlasmi a čokoládovými očami, v ktorých sa nebezpečne blýskalo.
„Prepáč, Demeriel. Neuvedomil som si...“ Ytomiel na neho pozrel pokojným pohľadom fialkových očí.
„Som si istý, že si nechcel, aby Mladá trpela.“ Povedal po chvíľke odmlky Demeriel a pozrel na Olerien tentoraz láskavým a teplým pohľadom. Premeriaval ju, odhadoval, a Olerien s Ytomielom tam iba stáli a tvárili sa nanajvýš ľahostajne. „Vidím v tebe niečo zaujímavé. Zekuniel do teba vložil kúsok zo svojej energie a dal ti na výber. Niečo sa stane.“ Demerielove tajomné slová zapôsobili na Olerien len ako ďalšia hádanka k vyriešeniu. Pomaly si zvykala na tieto spôsoby a pripadali jej úplne normálne.
„Čo by sa malo stať? “ Vyzvedal Ytomiel od Demeriela, ale ten len neurčito kývol hlavou a kamsi sa vytratil. Ytomiel si ustarostene povzdychol a pozrel na Olerien. Tá na neho hľadela spýtavým pohľadom, ktorý sa Ytomiel rozhodol neignorovať. „Demeriel má Dar. Dokáže určiť, hoci veľmi nejasne, čo sa stane v budúcnosti. Vyčíta to zo spôsobu myslenia toho, na koho hľadí.“
„V čom mi dal Zekuniel na výber? “ Vhŕklo z Olerien a obzrela sa navôkol, akoby sa pokúšala Zekuniela nájsť. Bol to jediný anjel, jediná bytosť široko- ďaleko, ktorej myseľ ostala pre ostatných anjelov zatvorená. Dozvedeli sa z nej len to, čo sa dozvedieť mali.
„To ti ja nemôžem povedať. Ako si práve videla, nemôžem ti povedať veľa vecí. Na to je tu Demeriel. Bude tvojím ďalším učiteľom.“
„A čo sa má stať? “
„Neviem.“ Ytomiel zvraštil obočie a v myšlienkach k sebe volal Demeriela. Ubehla ticha chvíľa, potom dve, ale Demeriel sa neukázal. „Nechce mi to odovzdať. Pravdepodobne je teraz u Zekuniela.“
„Prečo si to jednoducho nevyčítal z jeho mysle? “ Ohradila sa Olerien. Teraz musela priznať, že nerozumela poriadne ani anjelom. Čo potom ľudia?
„Ten, kto má Dar, má myseľ podobne uzavretú ako Zekuniel. Ale dosť o tomto. Nie som oprávnený, aby som ti to hovoril.“ Uzavrel Ytomiel zahľadený do vlastných myšlienok.
„Má Zekuniel tiež nejaký Dar? “ Spýtala sa Olerien bez rozmyslu a ignorujúc Ytomielovu výzvu. Ten na ňu pozrel a vo fialkastých očiach sa mu zablýskala netrpezlivosť.
„Nie som taký trpezlivý, ako Demeriel, či Emerif. Ani taký tolerantný. Vráťme sa k našej téme. Obdarovávať ľudí láskou nie je nič zložité.“ Pokračoval v načatej téme akoby žiadne prerušenie ani nejestvovalo. „Ľudia považujú za prejav lásky najmä to, keď im pošleme kúsok energie svetla, z ktorej sme všetci stvorení. Tí menej vzdelaní v našej ideológii, a povedal by som aj tí prízemnejší, ako prejav lásky považujú aj to, keď im pomôžeš vyplniť nejaké ich želanie.“ Oreniel, zaskočená náhlou zmenou témy, sa už radšej k pôvodným otázkam nevracala.
Pokračovanie nabudúce
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár