Na zemi je veľa, preveľa ľudí, ale len niektorí otvoria oči a nazrú tam, kam ostatní nemajú prístup. V tomto existujú tri skupiny ľudí. Tí, ktorí idú vedome za kontaktom s anjelmi a chcú sa dozvedieť pravdu. Tí, ktorí dostanú zvláštne vnuknutie a bez toho, aby vedeli čo robia, pokračujú a venujú sa tomuto záhadnému spojeniu. A napokon tí, ktorí sa s anjelmi skontaktovali len pre zábavu, no skôr či neskôr zistili, že ich čaká čosi viac ako len nezáväzné rozhovory s týmito bytosťami.
Olerien sa zrodila len nedávno. Starší, teda anjeli, ktorí sú tu od Počiatku, jej ešte nestihli dať všetku múdrosť, ktorú potrebuje pre bezpečnú existenciu, ale i na to, aby ju odovzdávala ďalej a učila ľudí, ktorí sa s ňou skontaktujú. Podobne ako kedysi mladá dievčina.
„Olerien.“ Zvolal po dlhých dňoch jeden zo Starších. Olerien sa len obzrela a ocitla sa v kruhu ďalších podobných bytostí. Nevedela, o čom sa zhovárali, hoci je napojená priamo na ich mysle. Jej mladá bytosť bola príliš zaujatá pozorovaním ľudí.
„Áno, Zekuniel? “ Spýtala sa ho neprejavujúc známky žiadnych emócií. Zekuniel bol ten, ktorý mal právo rozdeľovať anjelom úlohy. Bol tu už od počiatku a energie, ktoré práve Olerien obklopovali, pochádzali práve z neho. V ľudských očiach pôsobil ako vysoký a múdry muž, vyšší než ľudia. Jeden človek by mu bol sotva jedným prstom. Jeho oči mali nebesky modrú farbu, ale okrem dobroty sa v nich blyšťala i prísnosť a nekompromisnosť. Nikdy mu však nechýbala veľká dávka trpezlivosti, ktorú pri toľkých energiách navôkol potreboval.
„Emerif v tebe spozoroval neutíchajúcu, ba priam maniacku túžbu spoznať ľudské emócie a vcítiť sa do ich sveta. Vidí sa nám to veľmi nebezpečné. Nikto z nás sa takto nesprával, hoci za najväčšej mladosti.“ Zekuniel k Olerien vyslal nepríjemné vibrácie, ktoré ju prinútili odvrátiť zrak od ľudí, ktorí ju tak fascinovali.
„Áno.“ Pritakala v myšlienkach, ale nutkaniu opäť sa zahľadieť na zem odolávala len veľmi ťažko. Starší okolo nej to vycítili.
„Takéto správanie môže skončiť zle- nedobre, si si toho vedomá, Olerien? “ Spýtal sa Zekuniel a s jeho myšlienkami Olerien pocítila i prával nepokoja.
„Áno.“
„Nemôžem nič robiť, snáď ťa len dôkladne varovať. Nesnaž sa spájať s ľuďmi viac, ako je to potrebné. Škodí to ich mysli. Nemôžu sa stať anjelmi, nie v týchto životoch. Keby zistili aké je to tu, hore, tak by ich zrejme prepadla podobná mánia dostať sa sem ako je tá tvoja dostať sa dolu. Ak neposlúchneš, budem mať len jedinú možnosť, no nepozná ju nik. Iba ja. Lenže pevne verím, že k nej nebudem musieť pristúpiť, Olerien. Nepáčila by sa ti.“ Zekuniel ukončil nemý rozhovor a energie vôkol Olerien sa rozpŕchli na všetky strany. Neostala sama dlho.
„Ahoj, Ytomiel.“ Pozdravila novú spoločnosť Olerien. Ytomiel len neurčito kývol hlavou.
„Som tvoj nový učiteľ.“ Oznámil jej vecným tónom. Ytomiel bol o niečo menší ako Zekuniel, ale vyžarovala z neho takmer rovnaká sila. Hľadel na Olerien prísne a podmanivo.
„Čo sa stalo s Cheruniou? “
„Cherunia bola odvolaná, vraj má na teba primalý vplyv. Nenaučila by ťa to, čo ja. Je príliš mladá.“
„Chápem, len milión ľudských rokov.“ Prikývla Olerien a chápavo na Ytomiela pozrela. Milión rokov bolo pre ňu ako okamih, len malá chvíľka oproti tomu, koľko už existujú ostatné bytosti. Najstarší bol Zekuniel, ale Olerien sa nedozvedela, koľko má ľudských rokov. Je tiež ešte primladá.
„Musím ťa naučiť, ako vnímať ľudí, čo ich učiť a ako k nim pristupovať. Tiež ti budem robiť spoločnosť, ak ťa nejaký človek vyhľadá.“
„Niekto ťa volá.“ Ozvala sa Olerien odrazu, keď začula prosebné volanie Ytomielovho mena. „Ty si niečí strážny? “
„Tá žena sa volá Lauren. Vrátim sa.“ Ytomiel kamsi zmizol a Olerien opäť pohľadom zablúdila k Zemi. Tento raz ale načúvala aj Ytomielovmu rozhovoru so ženou menom Lauren. Prosila ho o odpustenie, hoci on nebol ten pravý, kto by jej mal odpúšťať. Napriek tomu ju láskavo vypočul a odkázal jej, že jej bude odpustené. Privolal aj Zekuniela a ten si ochotne vypočul Laurenin problém. Lenže u anjelov nebolo opustenie muža závažným problémom. Žena sa teraz cítila zúfalá, nevedela, čo má urobiť skôr, a tak sa obrátila na anjelov v domnienke, že jej pomôžu. A tak sa aj stalo. Poradili jej, že nemá hľadať odpustenie tu, hore, lebo sa ho nedočká. Hoci anjeli odpúšťať vedeli, teraz si boli vedomí, že nemajú čo odpustiť. Žena musí dostať odpustenie najmä od muža, od ktorého odišla. Napokon jej Zekuniel zoslal trochu energie, ktorá ju poženie vpred.
„Pod vplyvom jeho mocnej energie sa jej nič nestane. Zekuniel je skutočne zodpovedný a dohliada na všetkých, ktorí o to požiadajú.“ Ytomiel sa zjavil tak náhle ako zmizol. Zrazu stále vedľa Olerien a vedel, že si všetko vypočula.
„Tak načo má toľko anjelov, keď by dokázal uchrániť všetkých? “ Spýtala sa Olerien. Učenie brala ako hodinu otázok a odpovedí, čo Ytomiel s vďačnosťou prijímal.
„Nedokázal. Anjeli strážni, akými sú v podstate takmer všetci, sa starajú o ľudí, ktorí sú im pridelení. Majú k nim niečo ako ľudský vzťah. Sú s nimi spojení. Niektorí anjeli vzniknú, keď vznikne nový ľudský život a potom s ním putujú po jeho púti, až kým sa neinkarnuje na anjela. Takí anjeli potom automaticky získavajú ďalšieho chránenca.“ Ytomiel trochu kývol hlavou, čím dal Olerien najavo, aby sa ešte niečo spýtala.
„Čo som ja? “ Na jeho tvári sa odrazilo číre prekvapenie.
Pokračovanie nabudúce
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár