Jedného rána som zašla na trh. Mala som chuť na šťavnatý melón. Predavač ich mal v stánku naozaj dostatok, tak som si chcela nejaký vybrať. Okolo melónov však poletovali včely, či osy, a keď ma zbadali, asi si pomysleli, že som tiež melón a nezostávalo mi nič iné, len si rýchlo vybrať a utekať... So svojim melónovým úlovkom som sa ponáhľala domov, keď som zrazu ucítila, ako mi niečo sadlo na nohu. V domnienke, že sa jedná o včelu, chcela som ju odohnať. Namiesto toho som sa zahnala tak nešťastne, že... a až príliš neskoro som si uvedomila, že sa nejednalo o včelu, ale o malú lienku.

Lienka spadla mŕtva na zem a nepomohlo jej ani moje záchranárske oživovanie. Lienka, ktorá ma možno chcela potešiť svojou prítomnosťou... malá mŕtva priateľka. V duši mi zavládol smútok. Koľkí z ľudí sú takými lienkami...? Koľkých odháňame svojou neláskou, a to iba zo strachu, vytvoreného vlastnými predstavami? A koľkí sme zasa nevedomými, nevidiaci nič, iba seba a svoje egocentrické túžby? Zostala som ticho stáť nad mŕtvou lienkou a zrazu som si uvedomila lásku. Pocítila som lásku a zostala som zmätená. Tak toto je láska! Takto vyzerá cesta k láske? Až v skúsenosti a uvedomení si skutočnosti , aké je to bez nej?
Lásku nie je možné si osvojiť. Lásku je nutné vpustiť. I niečo také jednoduché ako je uchopenie ruky dieťaťa je obrovským aktom lásky... Ak sa majú dvaja ľudia veľmi radi, podľa sily ich vzťahu rastie aj miera ich slobody. Čím viac sa majú radi, tým sa zmenšuje možnosť akéhokoľvek vyžadovania, ovládania a očakávania. Nemôže u nich teda dôjsť ani k žiadnej frustrácii, čo je inak dosť bežné medzi ľudskými priateľstvami a vzťahmi. Pozerala som sa na lienku a pýtala som sa seba samej dôležitú otázku. Aká je vlastne kvalita priateľstva, v ktorom jeden stále niečo očakáva, a druhý je len poslušným vykonávateľom vôle toho prvého? Je to vlastne priateľstvo, keď v nebezpečenstve ten takzvaný priateľ utečie a chráni si svoju vlastnú kožu?
O dva dni neskôr som pomáhala prejsť cez cestu pomalým slimákom. Nikto si ich nevšímal, ba čo viac, ľudia po nich dokonca naschvál šliapali. Pomyslela som si, že človek ktorý vedome šliape po slimákoch, nemôže byť dobrým priateľom.
Keď som prišla domov, všimla som si, že mi na ruke tichučko sedí maličká lienka. Usmiala som sa, otvorila som okno a ukázala jej teplé slniečko a vôňu kvetín...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár