Bolo pár chvíl, keď som to chcela vzdať, keď som svoj život prirovnávala k zrkadlu.. K rozbitému zrkadlu.. Že kto mi ho rozbil? Možno pár hraničných situácií v mojom živote.. Áno určite to boli ony.. A ja hlúpa som sa snažila pozbierať späť všetko.. Každý maličký kúsoček.. Koľko času som tým len zabila.. Chcela som aby ten obraz bol ako pretým.. všetko mať presne..No keď som videla, že nič do seba nezapadá, práve naopak, stále ďalšie škáry a medzery.. chcela som s tým seknúť...
Koľko mi len trvalo uvedomiť si, že ono to už také byť nikdy nemôže.. Pár kúskov totiž odišlo s tým čo sa stalo.. Zbytočne som strácala čas premýšľaním ako ich zístať späť, či vrátiť sa do minulosti a hľadať ich.. či snažiť sa napodobniť ich- kopírovať..
To však nejde.. teraz viem, že to také nechcem mať.. nechcem to mať také ako pre tým.. Všetko ma zmenilo tak, že prímam od života nové kúsky, a skladám si lepšie a väčšie zrkadlo.. Snáď keď sa raz v ďalekej budúcnosti obzriem späť, moje zrkadlo bude kompletné.. a ja budem hrdá na neho, na to že som ho dokázala zložiť..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
catherine212
3. 9.sept. 2012 20:30
ale keď to zrkadlo zložíš, bude mať aj tak ryhy..
2
Ay, ked to zrkadlo zlozis, tak na neho mozno uz ani nedovidis. Budes pokryta machmi a lisajnikmi a mozno Ta ani nenapadne hladat zrkadlo, lebo uz v nom uvidis starenu, ktora sa radsej bude zrkadlam vyhybat. Myslim, ze treba zit dnes, snazit sa zit tak, aby si nerozbijala ine zrkadla. Aby veci plynuli ako rieka zivota.
Napíš svoj komentár