Netušiac, čo ďalšie má ešte prísť.
Motajác sa životom. Potlčenom.Dobitom.
Už viac neverím v moje vlastné sny.
Odbíjajú tichom moje hodiny.
Teraz sompráve ja tá zlá.
Keď túžba a nádej sa zlomili
ešte stále som tá nevinná?
Bez kvapky krvi na perách.
Zbraň pevne zvieram v ruke.
Ponorená vo vlastných neverách.
Prečo je odpustenie také kruté?
A sny , ktoré sa nemali snívať
myšlienky, čo nemali byť prezradené.
A tak som sa mohla bezbrane dívať.
Slzy zotrelo mrazivé pohladenie.
Tak dvom tvorom nemožné spolu stáť.
Na stenu píšem slová vlastnom krvou.
Tak ako človek človeka nevie mať rád
žiadne vec sa nemôže stať prvou.
A tak hodiny konečne odbili polnoc.
Stále ma dokážeš jasne počuť?
Keď obeti sa už viac nedá pomôcť.
Naplnil sa už predpovedaný osud.
Chladný dotyk jemne pohladil tvoju tvár.
Slzy nočnej oblohy zmočili tvoje šaty.
Tak vieš aké je zostať skutočne sám?
Ja som bola štvrtá. Kto asi bude piaty?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzushiq
16. 5.mája 2009 11:16
peknééé
Napíš svoj komentár