Stála som v autobuse, pri mne mladá dievčina, ktorá sa na mňa stále pozerala, už mi to začínalo byť podozrivé, skontrolovala som, či nemám niečo na kabáte - nič, nechápala som, a ona sa stále pozerala...až som si všimla jej oči, krásne hnedé oči, priamy pohľad, ale to hlavné, žiarila z nej spokojnosť, taká, že sa teší na každú minútu, že sa teší na večer, keď príde domov, sadne si k telke, oprie sa o svoju spriaznenú dušu, siahne po miske s maslovými pukancami, zapozerá sa do Pokušenia a bude jej fajn...
Aj ja chcem byť takáto, chcem si vychutnávať maličkosti, áno, občas ma to chytí a ja sa cítim taká nadpozemská, chcem sa cítiť bezpečne, chcem vedieť, čo ma v živote čaká, chcem mať krásny bytík, partnera a detičky, pritom robotu, chcem idylku, chcem byť taká princezná...aspoň raz...
...nechcem sa naháňať za učením, chcem vidieť kopec krásnych miest na svete, chcem sa s tebou túlať po lúkach a ľahnúť si do zelenej trávy a potom sa od šťastia rozbehnúť...nechcem stereotyp, nechcem zhon, nechcem sa večne za niečim naháňať a nechcem vedieť, že niečo musím, chcem iba môcť...
A už nechcem hmlu, chcem slnko....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
misosososo
20. 11.novembra 2007 15:39
je to fakt super aj ti aj ten prispevok
3
Potrebuješ to , čo ona , aby si si všímala maličkosti?
Odpoveď znie áno , ale nie , nie je to partner ani maslové pukance , je to prístup..
Ak si chceš všímať maličkosti , všímaj si ich , nič ti v tom naozaj nezabráni..
Choď von a bež , bež kam chceš , dýchaj , vnímaj melódie okolo teba..
Vnor sa v dav ľudí ako do horúceho kúpeľa , na čo asi myslia , čo s nimi asi je..
Zober si nejaký nástroj , hraj , bez nôt , bez všetkého..
Píš , píš čo chceš , píš svoju dušu von..
Choď do lesa a uvedom si , akú nádheru okolo seba máš.
Nie si uväznená v tvojom tele ako niekto na vozíčku , žiješ , a to je priorita žitia , alebo nie?
A dokonca si aj zdravá..
A dokonca aj slobodný človek..
Že jaká výhra?
Tak kde je problém?
Na to už si odpovedz sama..
Odpoveď znie áno , ale nie , nie je to partner ani maslové pukance , je to prístup..
Ak si chceš všímať maličkosti , všímaj si ich , nič ti v tom naozaj nezabráni..
Choď von a bež , bež kam chceš , dýchaj , vnímaj melódie okolo teba..
Vnor sa v dav ľudí ako do horúceho kúpeľa , na čo asi myslia , čo s nimi asi je..
Zober si nejaký nástroj , hraj , bez nôt , bez všetkého..
Píš , píš čo chceš , píš svoju dušu von..
Choď do lesa a uvedom si , akú nádheru okolo seba máš.
Nie si uväznená v tvojom tele ako niekto na vozíčku , žiješ , a to je priorita žitia , alebo nie?
A dokonca si aj zdravá..
A dokonca aj slobodný človek..
Že jaká výhra?
Tak kde je problém?
Na to už si odpovedz sama..
Napíš svoj komentár