Jedna kamarátka raz mala podobný problém. Zoznámila sa s jedným chlapcom, ktorý jej sedel. Výzorovo aj povahovo, no nechcela sa viac sklamať. Nechcela byť viac sklamaná ako bola pred tým. Takže nechodili spolu, len mali spolu také tie ... „ťuťuli-muťilu“. Je opatrná, to je dobre. No v tom čase, si uvedomila, že ju priťahuje aj chlapec, ktorého doteraz brala len ako kamaráta, poprípade sa na kamarátstve len dohodli .....Vyspala sa. Vyspala sa najskôr s jedným, s tým, čo ju tak priťahoval po každej stránke. .... Vyspala sa. Vyspala sa s druhým, s tým „kamarátom“ ... Opila sa. Pred vzrušujúcou nocou s kamarátom, sa trochu osmelila. Nepochopila som, či to kvôli tomu, aby sa nakopla, dostala odvahu a nemala zábranu na neho skočiť, alebo to prišlo len spontánne. Veď je to jedno. Podstatné je, že sa vyspala aj s tým druhým ....
Nehanbila sa za to, veď podstate nemala ani za čo. Urobila to, čo v tej chvíľke chcela. To je fajn, robiť to čo človek chce, bez ohľadu na to, čo si myslia druhí. No tí dvaja, od seba nezávislí chlapci, ktorí možno vedia len to, že niekde cez celú krajinu existujú. Len to o sebe vedia. Nič viac. Prišla za mnou. Za nestrannou osobou, ktorá nepozná ani jedného poriadne. Stretla som sa s nimi, ale bolo to podobné typu : „Ahoj !“ „Ahoj!“...A začala. Začala rozprávať príbeh. Neostala som prekvapená. Neviem prečo, mám veľmi dobrý čuch čo sa týka ľudí. Povedala som jej, že sa má rozhodnúť, nemá trápiť obidvoch. Lebo na konci výnde z toho ako ona tá „lacná“ a stratí oboch. ... A tu sa vraciam ku tomu, na čo som sa už pýtala . Je naozaj nutné byť viazaný len na jednu jedinú osobu ? Naozaj si človek musí vybrať jednu ženu alebo muža, s ktorým možno nebude navždy ale aspoň na tú danú chvíľu. Aby sa nepovažovala žena za tú lacnú a muž za toho žiadaného. Je to divné, tieto pravidlá spoločnosti, ktoré určil neviem kto. Chcela by som ho spoznať. Porozprávať sa z očí do očí, či to vážne myslel tak ako to povedal, alebo to má nejaké štrbinky, ktoré si ľudia neuvedomili, tak si to vyložili tak, no proste čo najjednoduchšie ... Mám 20r. a celú strednú školu, som nechcela žiadny vzťah. Nikdy som neverila na vzťahy, ktoré sa odohrajú v období – násť. Prečo ? Veď sa len pekne krásne rozhliadnite dookola a zistíte odpoveď ... Vyberala som si chlapov, o ktorých som vedela že ich priťahujem, ale že chodiť so mnou nechcú. A tak som považovaná za lacnú „radodajku“? Blbé nie? Keď zistíte, že podľa spoločnosti ste považovaný za niečo, čo môžete kúpiť vo výpredaji Veď v čom sa chlap a žena líšia. Vraj chlap je žena len s gulami. Tak potom, aj žena je muž len s väčšími prsiami. To sa kľudne môžem vyhovoriť na to, že mám roztržité hormóny ... Je to divné... celé na hlavu postavené .. Veď, keď človek má robiť to, čo ho baví, bez toho aby sa musel niekomu spovedať, prečo ho potom spoločnosť odcudzuje ? Čo keď niektoré ženy proste nájdu toho pravého takýmto spôsobom ? Spôsobom presúloženia sa životom ...
...... Radšej byť považovaný za „lacnú“ .. „výpredajovú“ ako za tú, ktorou nie som .......
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Veď z týchto "stereotypov" som aj vychádzala ... Preto citujem seba : "Chcela by som ho spoznať. Porozprávať sa z očí do očí, či to vážne myslel tak ako to povedal, alebo to má nejaké štrbinky, ktoré si ľudia neuvedomili, tak si to vyložili tak, no proste čo najjednoduchšie" ... A takže má klamať a zakrývať svoje JA ? .. Oukej
Napíš svoj komentár
toto, co si opisala, je stereotypny nazor, v ktory uz davno neverim.
a keby tvoja kamaratka nikomu nehovorila pravdu, nik by ju nepovazoval za lacnu.