Ako ma znásilnilo 6 černochov

Jáááááj, dopiče.
Tak by mohol začať tento blog.
Ale nezačne, začne takto:
Kde bolo tam bolo...
Zjavila som sa ja. Nie je síce podstatné, že som to bola ja, lebo toto je slovná vata. Podstatné je kde sa nachádzam teraz. Za sklom. Za sklenenou výplňou zábradlia. Vôbec to nie je myslené abstraktne, lyricky, hypoteticky či ako si to predstavujete, proste som tak opitá, že sa skrývam za sklom a samozrejme sa odtiaľ pracem, keď už som si to uvedomila. Asi triezviem.
Slušné dievča si dnes už ťažko v Blave nájde nejakú decentnú polovičku. Chápem, že celý nočný lov je vždy ťažší a ťažší, ale prečo som práve ja natrafila na Walrusa? Akože, na pohľad zdatný vyposilkovaný týpek s prachmi, takmer isté bingo! Len, keby nemal 40 a stratégiu, že zo mňa chce urobiť svoju manželku. Hej, jasné, si taký rodinný typ, hlavne keď sa vozíš na športovom dvojmiestnom kabriolete. Vôbec to nemá nič spoločné s tým, že ma chceš ošukať bez gumy.
No dobre, je to trochu aj moja vina, hádzala som po ňom očko a cuckala cez slamku svoj drink. Ale to sa ako prvý krok nepočíta, to je flirt. On ma balil prvý.
Dobre, musím si proste nájsť krytie, na schodoch to asi nemalo zmysel, doboha...keby všetko v tomto klube nebolo z priehľadného skla! Musím najprv zistiť, kde je on, určite ma už hľadá. Bože bože, posledná vec čo sa ma spýtal bola, či už môžeme ísť na hotel, že už nevie vydržať a chce ma cítiť „všade“. Vtedy som si predstavila tie jeho sušené štyridsiatnícke slivky čo má namiesto vajec, ako sa mi dotýkajú stehien. Fuj, asi budem zvracať.
Vždy som si myslela, že mi vodka nezaberá. Dávala mi len supersilu, keď na mňa spievala: „Vypi ma! Exníííí a nebudeš si musieť platiť drinky sama!“ Ale teraz, akože moc moc sa mi rozkýval svet a tie hlúpe opätky!
A, už ho vidím! Boha, blíži sa sem. Spanikárila som, pozriem sa okolo ... a tam bol ten fešný SbSkár, čo som ho posledne balila. „Marek! Očúvaj ma, tam za mnou je chlap čo ma obťažuje, vyhoď ho.“ Ten trt sa len usmial a pokýval hlavou. „Bábika, keby som dostal fajku, zakaždým keď ma o toto prosíš, nemusel by som chodiť do posilky.“ „Tak ma aspoň pusti hore, do vyajpíčka, nech sa schovám.“ Nadvihol obočie, odtiahol záves a ja som vbehla dnu. Za chrbtom som už len cítila jemný závan ako sa Walrus dožaduje vstupu.
Urobila som si duckface, len tak pre seba. Som totiž v prdeli. Tu pri striptérkach sú už len nadržaní platiaci Briti a konkurencia je tu bohovsky veľká. Každá z tých štetiek pri tyči má väčšie ako ja. To bude zas nuda, podrbaný Walrus, bodaj by si urobil zipsom obriezku.
Pozrela som sa na čas, možno kebyže to vzdá a odíde z klubu, môžem sa vytratiť a dnes večer si ešte niečo zoženiem. Na mobile mi svietili tri esemesky a sedem neprijatých hovorov, všetky od Walrusa. Prvá: Babika, kde si?
Druhá: Videl som ta, ako si vošla do VIP zony, co robis?
Tretia: Uz nevolaj ty zlatokopka.
Otočila som sa a vykukla spoza závesu. „Už je preč?“ „Hej, práve to vzdal. Chcel mi zaplatiť stovku za to, že ťa za ním pustím.“ „Wau, netušila som , že si taký super kámoš.“ „Bral by som to, len sú tu všade kamery a prišiel by som o job.“ Aha... debil. „Tak, uži si fajku od psa, či frajerky, či koho to máš a dík za pomoc.“ Skontrolovala som zase mobil, hm... myslím, že na dnes mám dosť. Vyšla som spoza závesu a už takmer bez tackania sa vydala naspäť k baru. Možno si niekoho ulovím zajtra, a keďže je o 3 minúty koniec „dneška“, tak sa ide na to!

Oh, aha. A ten nadpis je vlastne iba marketing

 Skutočný príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu