Čo mi je až tak nechutné, že to musím napísať do blogu? To ako sa niektorí ľudia dokážu vtierať do priazne tým druhým. Absolútne bez chrbtovej kosti kydať na vlastné názory a pretvarovať sa. To je štýl niektorých ľudí. Moja slovenčinárka by ma teraz určite nepochválila za toľko neurčitých zámen. Keď sme sa učili písať úvahu mali sme byť presní. Nuž, ale toto úvaha nie je! Fakt ma to ľudia štve! Vám nevadí, že je to trápne? Že si takpovediac seriete na hlavu? Pardon, slušní ľudia, ktorým vadil tento vulgarizmus. Je to čisté pokrytectvo a faloš. A je mi neskutočne ľúto, že to robia aj ľudia z môjho okolia. Práve tí, od ktorých by som to nečakala. Tí, ktorí kedysi dávno tvrdili, že ich názor je len ich a nikto im ho nevezme. Ktorí sa hrdo bili do hrude za svoje myšlienky a hni sa na mňa, keď som sa im snažila len jemne podať svoj názor. Keď píšem jemne, myslím naozaj jemne. Ak sa tu niekto z vás mojich blízkych našiel. Je to len staré známe: Trafená hus zagágala. Takže, svet môj milovaný, len tak ďalej do záhuby. Bye
ludia, ktori sa vtieraju, nemaju vlastnu hrdost. ponizuju sa.
druhi su slepi, a tym, co sa vtieraju sa zamer podari. ja len nechapem ako mozu zit s tym, ze sa ponizuju a potlacaju svoje ja. ja by som to nedokazala. pre mna je hrdost to najviac.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Veď pravda odveká že šaty robia človeka (a tie sa dajú veľmi často meniť ) ..
S tým je treba len žiť, lebo zadubencov nezmeníš, ani keby si palicou do hlavy mlátila.
Ľudia sú už raz takí, majú to v krvi.
Ber to s humorom.