Have u ever been so lost...known the way and still so lost??!! Tak znie refrén piesne od Katy Perry ktorú práve počúvam...áno, cítim sa stratená...stratená v tomto svete... Dôvod? Každý sa s tým už určite v živote viac krát stretol...chalani..áno, zase to neustále trápenie kôli chalanom. A ja ani neviem prečo...možno preto že je tak d´aleko, možno preto že mi chýba, možno preto že ho milujem. Pýtam sa samu seba či mu na mne záleží tak ako mne na ňom, či na mňa neustále myslí tak ako ja myslím na neho. Ale však my spolu ani nechodíme! Heh píšeme si, to je pravda, a v lete mi aj hovoril že ma ľúbi, ale vtedy som ja chodila s iným, ktorý mi zlomil srdce...a teraz sa trápim zasa kôli tomuto..lebo je taký milý...a tak veľmi mi chýba... Ale nechcem si robiť nádeje, už nie...vzťahy na diaľku aj tak nemajú budúcnosť...Prečo sa vôbec stále trápime kôli láske? Prečo nám chalani lámu srdcia? Kiežby som vedela odpoved´...Blížia sa zimné prázdniny a ja asi zase pôjdem do Srbska, do tej nádhernej malej dediny Petrovec kde patrí moje srdiečko, na ktorú mám toľko veľa spomienok, spomienok na tie nádherné búrlivé letá ktoré som tam prežila u starého otca...a zase ho uvidím...Bojím sa..bojím sa jeho pohľadu, toho že bude zase pri mne..bojím sa čo sa stane, čo mi povie...Bojím sa a zároveň tak strašne po ňom túžim... Bojím sa že ten čas ktorý tam strávim, ubehne tak rýchlo, a ja budem musieť to všetko zase opustiť...všetkých mojich priateľov, moju lásku, môj domov a vrátiť sa zase spät do tejto hnusnej Bratislavy....Bojím sa že d´alšie leto už nebude..že to všetko pominie...Nuž neostáva mi nič iné, len to tu nejak vydržať, pretrpieť a dúfať, že sa čoskoro vrátim domov.....možno....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
