si milá, tak veľmi ťa mám rada!“
Hovoria krásne veci, až ti po čase prirastú
K srdcu.
No ja som si už nie istá, či to všetko bola
pravda čistá. Či to všetko myslia vážne,
ked´ niečo sľúbia, a ja len čakám márne.
Som taká naivná, ked´ všetko uverím,
ale už nevládzem, dosť bolo lží!
Neverím ked´ povieš „chýbala si mi“,
neverím že bezo mňa je svet iný... Už
neverím ked´ sľúbiš mi niečo, bo aj tak
mi to zakaždým zlomí srdiečko.
Všetci klamú, ja vždy uverím, no možno
je ten svet naozaj iný. Už sa nechcem
sklamať, dosť bolo slz, dosť bolo čakania,
ako na deň spasenia. Neverím, neverím
nikomu, bo všetci len klamú a sľubujú...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakul
7. 11.novembra 2008 16:06
hej.. treba byť opatrný, človek si skríži cestu s mnohými ludmi, z tých mnohých vydžia byt kamarati niektorí, ale po čase ked ich "prekukas" tak ostanu len tí ozajstní. Preto treba zvažit každé slovo ktoré ti niekto povie, faloš je hnusna vlastnost, a k tomu ju dnes maju tolkí...
Napíš svoj komentár