zo mňa je troska s jazvami na dlani.
Ty sa slníš v žiare jasnej perly,
ja sa skrývam v tieni starej tehly.
Pre tvoju výsosť - život gombička,
všetko okolo ti znie ako pesnička.
Mňa krvavé vlny unášajú,
a späť ma blčiace ohne prinášajú.
Boli sme rovnaké, na rovnakej plávali sme vlne,
ja dole a ty hore stúpaš pri tajomnom splne.
Keby nebolo teba, nebola by zo mňa chudera,
chudera zo srdcom z kameňa, ktorá vždy tak trpela.
Ako silno som milovala, teraz to slovo ani nechápem,
slzu nevyroním, ľútosť neprejavím bo ju neznám.
Veľkého muža som milovala, teraz som zhasla (jak fakľa)
duša mi zomrela, krv prestala prúdiť a sama som padla.
Prišla zubatá po mňa, neni čo dodať, jednoduchoje…..KONIEC
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár