Sedkám a popíjam medový čaj s pocitom viny že som mala vstať oveľa skôr ako hodinu pred obedom . Keďže som bola včera na prechádzke so psom (ktorý má nadváhu) ledva som mu stačila . Malý kopec ktorý mám rovno pred domom som zdolala so šiestimi prestávkami . Usúdila som že moja kondička je v parádnej riti a trebalo by mi prísnejší režim . Keďže už nebývam na intráku sa moje nič nerobenie dostalo do štádia kedy mi je všetko jedno . Celodenné behanie v pyžame , päť hodinové sedenie za počítačom od ktorého ma odtiahne buď brat , toaleta alebo bolesť zadku . Tento stereotyp ma dostáva do stavu aký som nikdy v živote nemala . Povaľačstvo !! Keby ste videli môj bodrel v izbe ma zavriete . Tí ktorí vedia že moja mama je pedant odkazujem že je v robote , čiže reálne si užívam svoj vlastný binec . Pohár z nedopi tej kávy , osoplené vreckovky , mobil , spinky , počmára né papiere , šupky z mandarínky alebo pomaranča, obal z vyžratej čokolády ktorú som nenechala ani len ovoňať ostatným obyvateľom nášho domu . Tento stereotyp mi začal dosť vážnym spôsobom napádať mozgové bunky . Začala som hrávať 20 minútové divadlo jedného herca (nástup schizofrénie) potom došlo k pozeraniu romantických filmov ktoré chodia každú stredu od jednej ,,geniálnej“ autorky ktorú netreba menovať a dokonca som začala dobrovoľne robiť domáce úlohy za môjho brata čo už bol vrchol mojej dementnosti . Vtedy som si povedala dosť!!
Obliekla som si šortky a krátke tričko , sveter som prehodila cez rameno , nastokla žabky , mobil dala do vrecka a môjho chlpatého tučnučkého kamaráta zobrala so sebou na prechádzku k vode čo máme neďaleko dediny . Táto noc bola niečím výnimočná , povieval jemný teplý vánok a vôňu leta bolo cítiť všade aj pri tom špinavom rybníku kde sa nachádza ,,legálna“ skládka odpadu . Môj plán bol jednoduchý nechať všetky starosti a problémy pri poslednom dome a kráčať po tmavej ulici sama s čistou hlavou a tým malým tučniakom . No realita bola o niečom inom . Tie jebnuté komáre nedali pokoja ani pri mojom 5 minútovom skákaní. Dobrá nálada a nedostatok kyslíka ma unavili natoľko že som sa na päte otočila a kráčala smerom k dedine . Tučniak si ani nevšimol zmenený smer stále vykonával dokola tu istú potrebu čiže bolo mu jedno kde to vypustí či v dedine alebo mimo nej . Po pár minútach spomalenej chôdze som za počula mužský hlas .
,,Hej , nemáš oheň? V diaľke som zachytila malý fliačik ktorý som nevedela rozoznať , čím som šla bližšie tým viac som hovno vedela . Ten fliačik ktorí stál na zástavke som nikdy nevidela , bol to pre mňa cudzí a nenormálne sympatický chlap ktorý si nevedel zapáliť cigaretu . Zdal sa mi vtipný a milý zároveň , vôbec som nemala strach prísť k nemu a podať tesco zápalky ktoré som použila pred mesiacom na jednej stanovačke, keďže môj zapaľovač minul spoločensky unavený kamarát ktorý sa snažil pri opekaní slaniny navodiť romantickú náladu pri piesni dlouhá noc . Ale aby som neodbiehala vrátim sa k môjmu sympaťákovi s ktorým som medzi tým navodila pár pekných slov . Neviem prečo ale cítila som sa pri ňom veľmi dobre , niečo z neho tak silno vyžarovalo že so mala chuť pri ňom ostať neskutočne veľa hodín . Tento stav eufórie vystriedal pocit hanby keď tučniak v najnevhodnejšej chvíli ticha vypustil známeho gina z fľaše a letný teplý vánok ktorý nás pomaličky ovieval sa pri tomto mohol strčiť tak viete kde . Môj výraz tváre stál za všetky drobné ... ešte že bola noc, lebo takú červenú papriku ako som bola ja , v tej chvíli by dotyčný cudzinec nemusel prežiť . Po trápnom minútovom tichu mi tvár osvietil autobus na ktorý čakal sympoš , tak trochu vyvedený z miery . Už som nedokázala povedať ani typické slovko čau , iba sa na mňa usmial a nastúpil do autobusu . Po jeho odchode moja hlava utržila pár hodených vankúšov , strhnutie periny ktoré bolo naozaj nepríjemné a 60 kg ktoré skákalo po mne a kričalo podobným hlasom môjho brata : ,,Ty krava vstávaj , už je 10 hodín ."

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár