Raz som si písala s jedným mužom na nete . Nemal síce fotku no bol neuveriteľné vtipný , spontánny a inteligentný .Písali sme si neuveriteľné hodiny o športe , práci , škole , počasí proste o všetkom možnom . Bola som veľmi prekvapená že po dlhej dobre som narazila na niekoho kto je podobný mne , má rád rovnaké jedlo , hudbu , záľuby proste nechcela som tomu veriť že niekto mi môže byť v tomto až taký podobný . Stále som mu písala nech mi pošle fotku, že mi je absolútne jedno ako vypadá ... no nikdy to neurobil . Moje predstavy o dokonalom mužovi boli naozaj divné Jeden deň bol vysoký , svalnatý , so sexy hlasom a veľkými očami no o par dní neskôr som si ho predstavila chudučkého v károvanej košeli , na nohách mal converse a dlhé husté brčkavé vlasy . Po každom našom písaní som si ho predstavovala inak . Nikdy mi nenapísal aký vlastne je , koľko meria a aké ma oči . V profile mal napísané len jedno : milujem život . Po dosť dlhom a aktívnom písaní som sa osmelila a napísala mu či by sme sa nestretli (keďže jeho to doteraz nikdy nenapadlo ) Po týždni mi konečne odpísal , nikdy takto s odpoveďou nemeškal . Keďže bol z Martina a ja pochádzam z okolia dohodli sme sa že sa počkáme na autobusovej zastávke , pri čísle 8 . Ešte pár hodín pred tým som mu písala nech mi povie aspoň čo bude mať oblečené lebo ja neviem spoznať ani vlastnú mamu v autobuse Odpoveď bola jasná : nechaj sa prekvapiť . Tieto odpovede ma neskutočne vytáčali ale zároveň zvedavosť a ten adrenalín ma na tom človeku fascinovali . Už od skorého rána som pobehovala po dome a rozmýšľala či sa mám pochváliť mame že idem na rande na slepo , no po pohľade na ňu hneď z rána som si to rozmyslela a uvažovala radšej nad listom na rozlúčku . Poobede som bola rozhodnutá že nato nemám a mala som prichystanú rp s textom že sa dnes nemôžeme stretnúť , no v tom sa dotyčný prihlásil a hneď mi napísal že ani on sa dnes nemôže dostaviť na dohodnutú schôdzku . Vtedy mi padol kameň zo srdca no zároveň hnevala som sa sama na seba .Nakoniec sme si písali ďalej a schôdzku už potom radšej nik ani len nespomenul ... Po mesiaci som si vyrazila na pivko s mojou kamarátkou do baru Múzeum v Martine . Je to nenormálne skvelý podnik a majú tam to najlepšie pivo v meste takže je pochopiteľné že sme pri jednom ani druhom neostali Sedeli sme tam dosť dlhú dobu preberali život , školu ale samozrejme väčšinu času sme venovali sexuálnym zážitkom mojej kamarátky ktorá cez leto po zažívala viac než dosť . Okolie sme absolútne nevšímali , iba vtedy kde sme si počítali schody ku dverám kde sme chodili fajčiť . Neviem akým zázrakom vždy jedna napočítala viac ako obvykle Ako tak sme fajčili pred barom a rehotali sa na celú chodbu z baru kde sme sedeli vychádzali dvaja muži . Obidvaja veľmi sympatickí a taktiež opití Prišli ku nám si popýtať oheň a akosi sme sa dali do reči . Ak som dobre vnímala čas vonku sme stáli takmer trištvrte hodiny . Štyria opití ľudia začali rozoberať také veci ako najväčší kamaráti na svete . Nie nadarmo sa hovorí že alkohol zbližuje . Po maminom telefóne že kde v riti trčím mi došlo že o pár min nám šiel autobus domov . Neradi sme sa lúčili pretože tí chlapi mali niečo do seba . Boli nezadaní , mladí veľmi pekní a nenormálne voňali . A komunikácia sni mi bola nadmieru uspokojivá . Keďže sme vedeli že to je posledný autobus do našej dediny museli sme sa veľmi rýchlo rozlúčiť podali sme si ruky a trošku vtipnou chôdzou sme sa rozhodli bežať na autobus . Našťastie sme všetko stihli , sadli do sedačky a modlili sa aby nám neprišlo zle Keď som konečne dorazila domov nechcelo sa mi absolútne nič . Celá aká som bola som sa hodila do perín a zaspala behom pár sekúnd . Ráno bolo naozaj divné , suchoty z piva som ešte veru nikdy nemala Keď som si ukladala veci ktoré celú noc preležali na zemi , všimla som si kabát z ktorého trčal lístok z ľavého vrecka . Vždy si lístky z autobusu dávam do peňaženky nikdy si nič nenechávam po vreckách od tej doby čo mi mama vyprala 20€ . S napuchnutými očami som sa snažila zaostriť na obsah lístka ktorý znel takto : ani sme to nechceli a predsa sme sa stretli ,,, naživo si naozaj malinká ,,,

 Blog
Komentuj
 fotka
nobile  13. 2. 2013 00:38
To je real?
 fotka
gorgor  13. 2. 2013 06:33
Veľmi dobre napísané.
 fotka
tomias  13. 2. 2013 09:23
jeeeee milee
 fotka
loriana  13. 2. 2013 10:09
tiež som si dlhší čas písala s chlapíkom, a nevedeli sme, ako vyzeráme. Ako píšeš, predstavovala som si ho každý deň ináč

nechcela som sa stretnúť, bála som sa, že sa to kúzlo stratí. Nakoniec sme sa stretli
 fotka
baka28  13. 2. 2013 11:51
dakujem a presne ako hovoris aj ked sa nechces stretnut vzdy to nahody zariadia tak ze sa nakoniec stretnete
 fotka
catmartina  13. 2. 2013 11:56
jeeeeeej

osud!!!
 fotka
jessminka  13. 2. 2013 22:13
tak toto sa mi páči a moc moc....
 fotka
baka28  13. 2. 2013 23:10
@jessminka jeho dakujem ,,, ani som necakala takuto odozvu
 fotka
qossyend  14. 2. 2013 12:39
tak to je naozaj ako z rozprávky -osudové stretnutie
10 
 fotka
stodvacinkar  14. 2. 2013 20:21
Hm, trošku creepy
Napíš svoj komentár