Oči si mal zeleno modré s malou žltou škvrnou . Presne také , aké mám aj ja . Flanelová košeľa a menčestrové nohavice z ktorých vždy vytŕčal hrebeň na tvoje perfiš jemné vlásky, ma vždy dostali . Humor a tvoje zážitky zo života som počúvala vždy s nadšeným výrazom a tvoje ruky mám doteraz v pamäti. Nik nemal tak krásne a jemné ruky napriek tvojmu veku . Stisk a teplo som vždy cítila pri každom tvojom dotyku . Bol si jedinečný človek ktorý ma odmala učil . Keď som neposlúchala, hodil si mi noviny a ja som sa prehrala aj pol dňa. Bol si opatrovateľka na nezaplatenie . Každé ráno si mi robil kakao a veľký krajec chleba s maslom . V sobotu si mi púšťal nemecké rozprávky na pašovanom satelite , preto mám aj nemčinu v uchu . Rád si si čítaval knihy , chodil so mnou do lesa a učil si ma kartové hry . Tvoje fajčenie som nikdy nebrala tak tragicky ako iní . Cigaretka ti tak perfektne sedela hlavne vtedy , keď si mal staré kárované sako a baretku. Bol si pre mňa zaujímavý , líšil si sa od ostatných a to sa mi páči až doteraz . Tvoje tajné výlety za účelom dať si ,,jedno“ pivko som nikdy neprezradila . Vždy som ťa kryla aby ťa nenačapala tvoja stíhačka . No niekedy ani nebolo treba, tvoj herecký výkon bol vždy svetový . Tvoja mimika , tvoj úsmev ma vždy vedel očariť . Stačila mi jedna veta od teba a celý deň bol krásny . Vždy si ma vedel pozitívne naladiť , nikdy nezabudnem na tvoju vetu : ,,Ivka usmej sa, vtedy si oveľa krajšia .“ Doteraz ju mám niekde uloženú a beriem ju ako pravidlo, možno aj preto prídem niektorým ľudom ako blázon pretože sa smejem od ucha k uchu .
Odmala si bol pri mne a ja pri tebe . No prešlo pár rokov a ja som bez teba . Už ťa necítim pri sebe a neviem si ani predstaviť tvoj hlas no spomienky mám a tie mi ostanú . Teraz ma to aj hnevá, že som už dávnejšie mala napísať o tebe, no podnet prišiel až včera . Po celom dni v robote a otlakmi na obidvoch nohách som konečne sedela na zástavke a čakala na spoj . Sedela som sama dosť dlhú chvíľu pokým neprišlo malé dievčatko so svojím starkým a sadli si vedľa mňa . Ja som to zo začiatku moc nevnímala , mladá sa pýtala aký je rozdiel medzi včelou a osou a starý pán asi 7ročnú blondínku zasväcoval do zákonov prírody a života . Tie jej otázky mi prišli tak absurdné , že som sa musela otočiť a pár sekúnd sa na nich pozerať a vtedy som si to všimla . Starecké ruky posiate veľkými hlbokými vráskami ktoré rozprávali sami za seba ma v tej chvíli úplne uchvátili . Na pár sekúnd som cítila ako keby si sedel vedľa mňa . Prišiel náhli pocit šťastia ktorý hneď vystriedal smútok . Úzkosť a slzy ktoré sa mi liali som nezažila pekne dlho . Samú ma to prekvapilo pretože nedávam najavo emócie , v tomto som dosť chladná a odmeraná , no toto sa nedalo nijak kontrolovať . Každý človek potrebuje trošku ventilovať všetko to, čo sa mu za pár rokov nahromadilo a na mňa to prišlo práve včera na zástavke kde už v tom čase pobehovali vo väčšom počte cudzí ľudia , ktorých som mala totálne na háku . Neviem prečo sa také niečo stalo ani nechcem nad tým polemizovať , viem len jedno , ďakujem za ten okamih ktorý som aspoň na chvíľu pocítila a uvedomila si, že som celá po tebe a zato ti ďakujem .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
4. 7.júla 2021 19:04
veta "ivka usmej sa, vtedy si oveľa krajšia ." je ale toxicka
Napíš svoj komentár