Kráčam, kráčam po ulici,
Zrazu kotúľa sa slza po mojom líci.
Neviem prečo,
Neviem nač,
Nie je o čom,
Nemáš zač.
Ja som tu a ty si tam,
Ja som s ním a ty si sám.
Dotyky motýlích krídel cítim v sebe,
To jediné ostalo mi po tebe.
Chcel si, aby som to vzdala,
Aby som na tvoju radu dala,
Ale išla som opačným smerom,
Rozhodla som sa bojovať s tým zverom.
Netuším ako to dopadne,
Neviem, či slnko zažiari,
Či súmrak doľahne,
Cítim sa ako po požiari,
Všetko už je zrátané.
Dúfam, že ten malý zázrak tvoje srdce obmäkčí
A vďaka nemu skončíme všetci spolu v náručí.
Nechcem zvony, kvety,
Dom, či byt.
Chcem len trochu nehy
A zadobre s tebou byť.
Chcem len pochopenie
A tvoje rozhrešenie.
Viem aké to muselo byť,
Nemôcť s mojím rozhodnutím nič urobiť.
Ale viem, že aj ty sám vieš,
Bolo to správne a chceš to tiež.
Verím, že po dlhej ceste prejdeme cieľom spoločne,
Ja a ty, niečo máme spoločné...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár