Druhá veta nie je žalostná.
Tretia veta nežiada o odpustenie.
A štvrtá neočakáva sklamanie.
Prvý deň som sa sama seba pýtala a nadávala.
Druhý deň som cítila vinu a snažila sa zabudnúť.
Tretí deň som sa snažila sama sebe odpustiť.
Štvrtý deň som myslela že všetko skončilo.
Ale už prešlo viac dní a ja už som vystriedala milión otázok milión želaní milión sklamaní milión prosieb a stále nič neskončilo neprestalo mi biť srdce neprestala som sa tešiť neprestala som sa pýtať.
Čo by sa stalo, ak by som začala počítať skôr? Ak by som na ruke nosila nulu a nie trojciferné číslo. Ak by prišiel ten sľubovaný čas, či by sme si neprechádzali sklamaním a slabou útechou a pocitom viny. A či by sme sa smiali na nepodstatných historkách viac než na svojom neúspechu a strachu.
Nepodstatné, ak nedáva zmysel, neužitočné ak nie je pravda.
Budem počítať budem očakávať budem sa pýtať.
Potomok
aj zmena môže zabíjať
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár