Najprv som si hovorila, že horšie už byť nemôže. Potom som si povedala, že svet je krásne miesto. A teraz sedím a premýšľam, aké miesto mi tu vôbec patrí.
Dokáže sa človek zmeniť zo dňana deň? Dokáže si povedať stačí, ja už nechcem ísť takto ďalej? Dokáže? Dúfam že áno, mám to v pláne.
Dnes som sedela so Storki. Ďakujem s tým Unicornom bola naozaj sranda. Ako bude zajtra? Dúfam že dobre.

Už zase s aopakujem a píšem o ničom, čo nemá význam. Je mi to ľúto, neviem písať veci so zmyslom.
Čo by sa stalo, keby bolo slnko čierne? A more by bolo oranžové? Nikto by sa nezbláznil, len by sme sa kúpali v oranžovej vode a kupovali si biele slnečné okuliare.
Biala a čierna. Prečo sú opakmi?

Stáť na kraji cesty
a s rukou natiahnutou
so slzou vo vrecku
a kvapkajúcim dažďom

a aj keď viem
že sa to raz skončí
tak aj tak čakám
na ten pár očí
čo sa na mňa pozrie
a ušami vypočuje

Máte niekoho, kto vás vypočuje alebo vám ukáže cestu? Vážte si tých ľudí. Ja viem, že už som to napísala.
S Dúhou sa to asi nevylepší. Som z toho smutná. Vždy skončím zle len preto, že som k niekomu dobrá. Ale čo si nahováram? Ja som nebola dobrá. Len si myslím, ako ma ľudia okolo mňa potrebujú. Asi by som sa mala zobudiť. Z tejto nočnej mory požiarajúcej moju predstavivosť. Nechajte ma myslieť a žiť, pretože to zatiaľ potrebujem. Raz možno prestanem a potom si už robte, čo chcete.

Pretože raz aj my
ostaneme stáť tam
kde sme raz začali
a tam aj skončíme

a potom keď zistíme
že koniec je blízko
bude už neskoro
na posledné ospravedlnenie.

S výrazom mrtvoly, aj keď ešte prežívam
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár