Keby bolo všetko také ľahké ako hovoríte. Všetko sa zdá byť také ľahké a pri tom to nie je pravda. Urob toto, povedz mu hento ... ale nie každý ma to odvahu. A keď ju už dostaneme ...tak máme ďaľšie pochybnosti.
Náš život sa skalá z destva, puberty, dospelosti a staroby ? Medzi tým máme veľa starostí, radostí , plaču, ale na druhej strane aj veľa spomienok. Na hodine angličtiny som napísala : I never forgot remember. Je to pravda. Spomínam, keď som v škole, keď idem domov, keď som vonku so psom......
Všetko sa mi zdá také neuveriteľné. Neuveriteľné ? Je to možné.
Asi sa vám zdá, že tu trepem blbosti na entú, ale ja fakt mám divný pocit a ja neviem čo s ním. Idem domov. Rozmýšľam ... ja idem a rozmýšľam kde asi budem o takých desať rokov ? Je to vážne nemožné. My vôbec nevieme čo nás čaká. My si môžme naplanovať kopú vecí, ale nie vždy nám môžu výjsť. Planujem isť tam ..plánujem isť do Španielska zbierať pomaranče... je kopú ďalších vecí ktoré chcem . Ale je možné, že všetko je na nič. Nie presne na nič. Všetko je to kvázy na našom osude. To čo ti život donesie. Ak sa nám niečo splní čo chceme ...tak ja budem skákať 2 metre vysoko, aj keď sa mi to možno nepodarí kvôli mojej výške.
Ak urobim jeden krok v pred tak sa môže všetko zmeniť, ale aj nemusí. Usmievam sa, aj keď niekedy na silu. Usmievam sa, keď sa citim šťastná, keď počúvam pesničku, ktorá ma vie rozveseliť, keď som so svojimy kamarátmi. Dnes som sa zosypala na zem od smiechu. Niektorím som mohla pripadať ako reterdovaná, ale ten pocit je krásny. POcit slobody. Na kopú veci zabudnete a ste uprimne šťastý. Tento pocit sa mi páči. Uprimný smiech, žiadna pretvárka. Uprimne slzy. Tie su tiež krásne . Ale su na nič, keď su pre niekoho ktorý na vás z vysoka kašle.
Takže...konce mi veľmi dopre nejdú. Usmevaj me sa ..a čakajme ne niečo neočakávané.
S musli tyčinkou, Schizi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár