Storki mi dneska už niekoľkokrát urobila radosť. A bola som vonku so Schizi a bolo to tiež super. Nie, nerobím si z tohoto deník, len tým narážam na to, že moji kamaráti, lepšie povedané priatelia, lebo ich mám radšej, než normálných kamarátov, sú naozaj super.

Ale ja zase neviem o čom písať, aj keď som sľubila že napíšem. Včera Šťuki nepísala, ale nechajme jej čas.

Dnes som dočítala, ale nepoviem vám čo. Storki mi požičala knižku, ale zatiaľ som čítala len začiatok, takže se do toho musím pustiť.

Písali sme dnes písomku a provadu povediac, keby som vedela ešte menej, než som vedela, tak by som nevedela. Aj keď som vlastne už od začiatku nevedela.

Počúvam teraz jednú pesničku, ktorú poznám vďaka Storki. Nepíšem o nej priveľa? Ale je pravda že to píšem pre ňu, lebo mi dnes robí radosť. Ale aj Schizi mi dnes urobila radosť.

Keď sa to tak vezme, tak týmto článkom nechcem vyjadriť nič. Chcem len poďakovať mojim drahoceným priateľkám, aj keď to slovo nenávidím. Aké slovo by som pre ne mohla vymyslieť? Čo tak napríklad živiči? Lebo sa dá povedať, vlastne je pravda, že vďaka nim žijem. Nie, je to smiešne slovo, ale pravdivé. Takže sľubujem, že vymyslím nové.. dajte mi na to pár rokov a zo mňa niečo vylezie.

Teším sa. Storki ide písať tiež.

A ja zase idem vymyslieť super koniec, aby mala radosť. Takže

Schizi, Storki, Šťuki a všetci ostatní, ktorých milujem, milujem vás!
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár