Takže hneď na začiatok. Všetko čo tu je, je o 'tamtom' a tento článok je hlavne pre Storki.

Písala si, že ťa nebaví byť druhá, tretia..
Odo dňa, čo som ťa poprvé videla, som si priala jediné. Keď som sa na teba pozrela, bola som vážne prekvapená. Nedokázala som si ani predstaviť, že by sme si niekedy mohli byť také blízke. Že by sme sa mohli spoločne smiať a že by som ti toho o sebe mohla toľko povedať. Že by som toho o tebe niekedy mohla toľko vedieť a že by som mohla byť prvá, ktorej tú vec dáš prečítať. Takže ti chcem len povedať, že u mňa si na prvom mieste. V osobnosti, vo výzore, vo výbere hudby, v múdrosti, v kráse, v láskavosti, v živote, v sarkazme, všade. Si neskutočný človek plný nápadov a názorov, ktoré svetlo sveta nezazrelo.

Ďalšia vec. Myslím, že je dobre, že si to napísala. Myslím, že je dobre, že o tom viem. Pri niektorých častiach som mala slzy v očiach, takže som sa musela schovávať. Je mi to ľúto. Prepáč, že som ti niečo také urobila, Prepáč, že som si to neuvedomila a nechala som ťa takto trpieť. Prepáč, že ti stále takto ubližujem a robím blbosti a hovorím strašné veci. Prepáč mi to, prosím.

Je mi ľúto, že si kvoli mne plakala. Je mi ľúto, ako si sa mala. Asi to teraz už ničím neodčiním, asi to už nijak nevrátim. Je mi ľúto, čo sa deje s Dúhou, čo sa deje s Františkom aj so všetkým ostatným.

Bolo to nedávno, čo som mala pocit, že sa na mňa hneváš. A ak mám povedať pravdu, boli to hrozné dni. Alebo dnes tiež, zase som mala ten pocit, mala som pocit, že ti zase ubližujem. A po tom, čo som si to prečítala je to ešte horšie. Nedokážem vystáť pocit, že sa spolu nesmejeme a je mi vždy tak nanič. Je to vždy také prázdne a smutné obdobie a ja sa potom bojím povedať čo i len slovo,a by som to ešte nezhoršila. Pretože si ťa neskutočne vážim. Bože, ako strašne! Veď ty si osoba, vďaka ktorej sa usmievam. Tak ako dnes poobede. Prečo som bola schopná hovoriť také blbosti? Lebo si sa smiala, lebo ti to prišlo vtipné. Ďakujem. Ďakujem, že ťa môžem poznať. A ešte raz prepáč. prepáč za všetko. Že som tu nebola v najhorších chvíľach a nemala som zdanie, čo sa deje. Je mi ľúto, čo sa stalo od septembra, pretože sú to všetko desivé a smutné veci. Je mi ľúto všetko. Od teraz sa budem snažiť byť tu vždy, keď budeš potrebovať. Alr to celé nobolo len o mne. Bolo to o všetkých. Bolo by to na dlho tu opisovať každého jedného, takže teraz píšem len o tomto. Možno nabudúce, možno inokedy.

S Let it burn, prežitým dňom a správou o vstávaní,
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár