Ja som Ja. A ten, kto si myslí niečo iné, si myslí zle. Popravde nenávidím, keď zo seba niekto robí iného človeka, aj keď je možné, že to robím aj ja. Nemyslíte že je to smutné? Keď sa človek schováva za maskou a neukazuje svoju pravú stránku? Je sice pravda, že niekedy to môže byť poriadne, pekne povedané, zviera, no inokedy sa za škrupinou veľkého traku schováva trabant. Nemyslíte že je to smiešne prirovnanie?

Prejdeme k veci, aj keď tu nikdy nebola tá téma o ktorej som sa chcela baviť. Není to tak, že by som sem písala z povinnosti, lebo musím uznať, že je to vážne sranda. Čakať pokaždé na články od Schizi a Storki je lepšie než naprázdno pozerať do stropu, aj keď musím uznať že to je pre mňa celkom častá a obľubená činnosť.

Ako tak vidím, tak sa prekonávam. Takto dlhý článok som ešte nenapísala. Myslím sem.

Nemala som náhodou v pláne písať o maske? Nie určite nie, len som chcela urobiť radosť mojim drahoceným (toto slovo si domyslite). Máte smolu, ešte chvíľku náš môžete považovať za tajomné a čudné, nám to nevadí. Vlastne je to celkom sranda.

Rozmýšľala som, čo by som mohla napísať na rozlúčenie, lebo Storki povedala, že sa jej ta posledná veta páčila. V tom prípade

S klobúkom na hlave a spomienkami na hrdinstvá, lúčim sa
Potomok

(aj keď mám na hlave len šatku)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár