Otočiť sa a odísť.
Dôverovať.
Pozerať so súcitom.
Žiť ďalej.
Plakať a nariekať.
Milovať a nenávidieť.
Opovrhovať.
Komu veríme? Svojmu inštinktu, svojmu zraku, svojim ušiam, či naším priateľom? Od koho odídeme? Od koho sa otočíme a odkráčame? Otočíme sa kvôli nenávisti, rozkazu, súcitu a priania? Odkráčame z dohľadu a ani sa neotočíme. Nespadne nám slza a oči sa nenamočia. Prečo človek nechce plakať? Ak to naozaj potrebuje, mal by.
Slzy nás nerobia slabími, ale tými, ktorý si vedia niečo priznať. Vieme, že je niečo zle a chceme aby to tak nebolo. Vieme, že nás niečo bolí a chceme sa toho zbaviť.
Chceme byť niekým iným. Niekým, kto má iný život. Chceme žiť kľudne. Bez starostí, bez učenia, bez opovrhovania a nenávisti. Ale aj to patrí k našemu životu. Aj to nás učí, ako sa postaviť na nohy, ako odpovedať, ako sa zachovať v situáciách.
Nenávisť nám ukáže, akí prehnití naozaj sme. Nikto nie je dokonalý. Nikto z nás nepochopí iného bez toho, aby zažil to, čo on. Kto z vás pochopí mňa? Asi nikto. Kto z vás mi má najbližšie? Ale aj tak žijem, prežívam, plačem a smejem sa. Aj tak stojím na nohách, pozorujem hviezdy a počúvam hudbu.
Rozhodujem sa a potom toho ľutujem. Bojím sa a nenávidím sa za to. Snažím sa byť podporou a nedarí sa mi to. Chcem byť niekým iným. Ale teraz s tým končím. Budem sebou, budem tým, kto píše tieto riadky. Budem sama sebou a budem za to rada.
Buďme radi za to, čo máme, pretože pri strate budeme ľutovať.
Uvedomte si, kým ste a prečo ním ste. Všetko má svoj dôvod a aj keď je to teráz celé na dve veci, dá sa z toho niečo vyťažiť.
Končím. Začínam žiť.
S prianím do nového života,
Potomok
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
text tej piesne má s týmto blogom veľa spoločného.
Čírou náhodou som sa pred niekoľkými dňami rozhodol ten text preložiť, nájdeš ho u mňa v blogoch
Inak veľmi motivačné