Vstávam o 6:00 ráno ... v škole sa učím aj keď ma to nudí a zaspávam šesť až sedem hodín a potom sa pekne krásne trepem domov preplneným autobusom.
No potom neskôr ma čaká ešte tréning do siedmej večer. Aj keď sa zdá, že toto všetko zvládam... ráno je ťažké. Nieže sa mi nechce stávať, ale už vonkoncom sa mi nechce isť so som von v tejto zime ..chvalabohu už nie je taká krutá aká bola.
Ak nám už konečne príde piatok sme šťastný. Tešíme sa na víkend. Vravím si konečne sa vyspím. Víkendy sú super. Sme so svojimi priateľmi, rodinou,.. a nezaťažujeme sa nejakými povinnosťami a nemáme nepokoj na duši. Síce musím každú sobotu pratať byt, ale nejak to prežijem no nie ? Čo by sme neurobili pre to aby sme išli von. Ako dnes skonštatovala Storki : Neviem si predstaviť, že by sme nešli cez víkend von. Je to pravda. Je pravda, že nie každý víkend nám to vínde, alebo nie sme kompletný všetci. Buď ja sa musím trepať do Medzeva, Šťuki na Salaš alebo Storki na chatu. No su víkendy kedy sme kompletný. Je to super deň. Robíte rôzne blbosti, a kto vie čo ešte. Včera ma Potomok vyzliekla do štvrť naha, keď sme išli domov od Storki a vtom nám ešte pršalo. Samozrejme sme zmokli.
Najlepšie je na tom, že vaše priateľstvo sa buduje a máte veľa spomienok so svojimi priateľmi. Je krásne spomínať, hlavne na to dobré. Stáva sa mi niekedy, že večer príde na mňa depresia, ale je krásne ako vás z toho vedia kamaráti hneď dostať.
Momentálne sú pre mňa víkendy najlepšie. Pretože sú s vami, ktorých milujem.
Schizi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár