Zasa...

Stála som pred blokom s taškou zavesenou cez plece a zazvonila som na zvonček s mojim priezvyskom. Nemala som totiž kľúče lebo som si ich zabudla u Storki v piatok. Zdvihol to brat a pustil ma dnu. Vytrepala som sa na tretie poschodie a znovu zazvonila. Prišiel brat a pozrel sa na mňa tým svojim pohľadom. " Ani si nemusela chodiť, mohla si ostať tam kde si bola. " nechápala som. Buď si zo mňa robil srandu tak ako vždy, alebo sa niečo stalo. Pre istotu som sa spýtala. " Zasa tu prevláda hádka ?" prikývol.
Jediný kto ma krásne privítal bol môj pes, ktrý bol nanovo ostrýhaný. Vstúpila som dnu a mama hned na mna vyskočila. Ani vám nebudem hovoriť čo lebo som sama tomu nechápala. Radšej som sa vybrala do izby a začala sa vybaľovať.
Vtedy som si spomenula ako sme dnes poobede sedeli v aute všetky štyri a išli domov. Počas cesty som spomenula Storki, že sa teším domov, ale aj neteším.
Teraz ?
Netešila som sa. Rodičia sa zasa hádali. A tým zasa myslím vážne zasa. Myslím, že tieto hádky - skoro každodenné už trvajú dva mesiace. Nehovorím, že vtedy neboli....boli, ale nie takéto aké su teraz.
Človek by sa mal tešiť domov. No, ale ja sa už neteším tak ako kedysi. Už ma nebaví,že prídem domov a z vedlajšej izby počujem hádku na celý byt. A povedať zasa nič nemôžem, lebo všetko je potom ešte horšie.
Robila som si matiku. Vo vedľajšej izbe sa mama s otcom hádali. Presnejšie mama sa hádala. Oco ako vždy ... myslím, že jemu je všetko jedno.
Mám pocit ako keby sa moja rodina chcela rozpadnúť. No predstaviť si to neviem , vlastne ani nechcem.
Mama je preč. Oco kuká telku. Brat je na notebooku. A jedninú koho toto všetko trápi som ja. No to im je jedno.
A pri tom všetkom tento víkend bol krásny a úžasný. Prídem domov a všetko sa pominie. Chcem sa vrátiť späť, no nemôžem.

Schizi.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu