podeľ sa o čokoládu
no tak, sprav to
nepíš mi, no tak ak ju túžiš baliť tak si ju baľ ja s tvojím egom nemám nič, ak ju miluješ, miluj ju, viac ako svoj život
ale prosím. nepíš mi, ja to nezvládam, nevládzem, sily dochádzajú, baterky sa vybíjajú, nálada klesá, bolesť sa šíri
smutné na živote je vlastne to, že keď som bola dieťa, potešila ma najmenšia maličkosť (najmenšia maličkosť? najväčšia maličkosť?)
vraj človek vlastnosť tešiť sa z tých maličkostí stráca vekom, povedal Matkin, múdry to človek, neviem kde to počul, bola to však pravda
dieťa rastie, naučme ho rozprávať, je predsa najvyšší čas, prvé slová mama mami, ty vole, krása
dieťa rastie, naučíme ho chodiť, je predsa najvyšší čas, prvé kroky, ty vole, krása
o pár mesiacov ho ťahajú po schodoch, dieťa kvíli "mami, mami" prepletá nôžkami, dobre si sa naučil chodiť, áno
"ponáhľaj sa, rýchlo, nestíhame"
"mami.."
možno si sa naučil chodiť,
kto ti však povedal,
koľko krát spadneš na kolená,
koľkokrát budeš musieť vstať,
a koľko krát sa pozbierať?
a za koľko ti stojí
ten krivý úsmev
čo nosíš na tvári?
"kúsok sebazaprenia, predsa! to je cena, čo musím zaň dať"
ešte tak kúsok šťastia mať
kurva, bolí ma hlava Storki
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár