Prečo človek dokáže byť smutný? Asi, aby si uvedomoval isté súvislosti v jeho vlastnom podvedomí. Snaží sa mentálne uchopiť racionálne sa ponášajúcu vec a pritom s roztrasenými kolenami zistí, že všetky tieto sračky sú založené v citovej sfére. A tak, akonáhle človek začne premýšľať postúpi za tajomné dvere jeho vlastnej depresie... Kotúče plné myšlienok sa rozkrútia a namazané ozubené kolesá sa pomaly..akosi hrdzavo roztočia. Proces sa začal...
Tak to bývalo kedysi.. keď divné pocity zdobili len zlomok z dní roka a ja som v podstate nič neriešila..
A ako je to dnes? Kolieska pozapájané rad za sebou už skrátka nemajú šancu a ani príležitosť zhrdzavieť. Točia sa bez zastavenia a vlastným zapríčinením mastím olejom pohon.aby nič neprestalo..aby veci boleli silnejšie a zároveň otupelejšie.. Už neskladám dávno nepoužité zbrane, už nezahadzujem dávno poničený štít... dávno.. ako to slovo znie..
prečo človek dokáže byť smutný?
Lebo začína mať pocit, že radosť mu už asi nič nespôsobí, keď sa cíti byť navyše a všestranne odmietaný.. Keď dá a s hrôzou zistí, že dáva akoby zbytočne... Prečo sa človek tak ľahko zraní? Pretože detaily tvoria bolesť nevyčísliteľnej hodnoty, pretože snaha je akosi slepá...
načo človek vlastne žije? Keď za každým rohom naňho čaká sklamanie?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
putrify
25. 7.júla 2007 17:12
páči sa mi toto dielko také filozofické a pravdivé...
2
lebo dufa ze to sklamanie sa dakde strati a bude dufam v nieco nove aj ked ja tomu neevrim ale Dufam
3
hmm mas pravdu, v niecom.... ale ja neviem co je to mat depresiu, pretoze som dost optimisticky clovek. aj ked sklamania som uz zazila... pekna uvaha...
Napíš svoj komentár