s Koncami a my sme
zatiaľ hazardovali s
vlastnými chybami.
Stáli sme na Tenkej Čia-
re Nepochopenia, kde
mi ústa nespravodlivosť-
ou penia. Kroky viedli
dozadu, listy kalendára
sa míňali a Godot nepri-
chádzal.
„Treba mu ísť oproti“
-vravel mozog, no osta-
tok tela bol proti a kro-
ky viedli dozadu, hoci
som sa tváril, že stojím
na mieste. Len som hľa-
del na zem, zložil si mas-
ku, na jej druhej strane
bolo napísané: Nevládzem.
V tom sa zjavil Godot
v prevleku Reálnej Ity.
Meškal. Spýtal som sa
na čas, pozrel si hodiny
a podal mi papier na kto-
rom stálo: „Hej, Idiot!
Už je skoro neskoro.“
Papier bolel, ruka ešte
viac, no horko a ťažko
som ho ešte roztrhal
na malé kúsky.
Papier však tvrdol a ruka
slabla, potrebovala liek.
Ten bol ale v Nedohľadne
a tak som sa ocitol na Dne,
kde je na stene nápis:
„Godot nikdy neexistoval
a ani neexistuje.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jeden môj blog sa tiež volá po ňom.