Neskoré leto.
Raj sme už zmeškali ale hladina alkoholu nám praje.
Dym je cigaretový, krája éter na rôzne svety.
Tie naše sa nie a nie stretnúť.
Meet me!
In Montauk?
Na Jesenského?
A záleží na tom?
Sú to len kulisy nášho mlčania.
Stratili sme sa v jednom trápnom tichu.
Obaja bolíme v rovnakom rytme,
lenže taktovka je v ruke hluchého
a zarasteného podivína.
Liter vína,
vodka a vody Dunaja
zmývajú z nás minulosť,
až na kosť.
Sme ako zatvorené knihy
ležiace vedľa seba na polici.
Sme tragikomédie.
Kráčame po ulici a nevieme čo povedať.
A pritom sú to len slová a ráno si ich aj tak nebudeš pamätať.
Ja mám v pamäti každé tvoje slovo.
Niektoré sú ťažké ako olovo,
iné chutia fialovo.
To už tu raz bolo,
len sa zmenilo obsadenie.
- „Sadneš si?“
- „Nie.“
Máš zvláštny dar dať mi facku jediným slovom.
Si krutokrásna a nežnemilá zároveň.
Stojíme drôtikmi spojení
na opačnom konci bludného kruhu,
no ani jeden z nás nie je schopný rozlíšiť
sever od juhu.
A ak sa stretneme o piatej ráno
na jednej lavičke,
tak len zdieľame spoločné ticho.
Chýba mi to ticho.
„...where I´d stare through awkward sentences and void through awkward silence.“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.