Snažíš sa odhodiť pretvárku ako použitú zápalku
a ak ťa aj pokúše mŕtvy pes a ty z duše krvácaš,
pozveš Samotu na čaj, naleješ jej ešte jednu šálku,
„Bez cukru, ako zvyčajne?“ – ochotne sa opýtaš
a podáš jej tvoju starú, nažltlú, špinavú obálku.
Ona ju bezcitne roztrhne, ty vôbec nenamietaš,
„Si odsúdená na štyri roky, pôjdeš do chládku.“-
stojí v liste, ktorý neexistuje, ty si to len namýšľaš.
A zmieriš sa s tým, že už asi nikdy nenájdeš protilátku.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
lubobs  30. 1. 2012 22:27
mrazí ma a to má text robiť
2 
fotka
meredithgrey  31. 1. 2012 09:38
au
3 
fotka
piotra  31. 1. 2012 16:36
I pripíjam, Peťer,

čajom v porceláne

s odbitým uškom

- na dne kal ľútosti.

A či jed,

či trpkosť

v slovách;

do poslednej

kvapky,

až z posledných

síl, črepy

zo zeme

po nociach

tráviť.

...
Napíš svoj komentár