Tuš

neviem, mne sa stále najviac páčia Koľajnice, hneď vysvetlím, prečo:



v tej básni tie detaily hrajú dokopy, sú konotačne prepojené a tak tvoria jeden súdržný celok... táto ide odniekiaľ niekam, ale osobne sa neviem orientovať a zistiť, odkiaľ a kam, jednoducho v tej básni sa nemám čoho chytiť, akoby v nej nebol koncept a preto sa cítim stratený a čitateľsky a interpretačne vzhľadom na tento text nepoužiteľný

mne vyhovuje putovanie medzi rozličnými konotačnými úrovňami. Nie je to výrazne symbolické, metafory sú takpovediac autentické, je to amorfnejšie, možno by som už na základe vlastných praktík neviedol záver do takého extrému, ale to je čisto subjektívny pohľad. Mám pocit, že si momentálne v prechodnom období, nevdojak je to veľmi pôsobivý prechod, osobne sa teším na najbližší výsledok tvorivej činnosti. Verím tomu, že najbližšie štylizované verše budú vitálnejšie, azda nie natoľko minimalistické. Rytmika zodpovedá zámeru, trojslabičné a viac-slabičné slová zdôrazňujú organickosť denotátu, miestami načrtnutá nepravidelnosť sa zas prikláňa ku konotačnej

sieti, celkovo zaujímavo zachytená cesta k hľadaniu nových možností epizovanej lyriky.