Kráčaj po mojom bytí,
postav medzi nás most,
potom ho zapáľ a pred
cieľom zaboč doľava.

Buď boľavá spomienka.

Zablúď,
nájdi sa,
krikom preruš môj spánok na vavrínoch,
kráčaj dolu potokom a hore smú-tokom.

Naboso.

Pokračuj v rytme zabúdania a s trpkou
príchuťou lesných malín vo tvojom vrecku.
Oddýchni si v tieni všedných pondelkov,
pohľadaj odvahu, zahoď ju a stagnuj aspoň pár
kratochvíľ. Nezabudni pri tom žiť minulosť
a dýchať budúcnosť.

Už si skoro v cieli.
Vylez na kopec, ktorý sa tvojmu pohľadu
zjavil po vypití kalicha horkosti do
polopráz_dna.

Počas cesty si spomeň na všetky
tie nevyslovené slová, ktoré mali odznieť.
Ak ti príde na um aspoň deväť z nich,
si na vrchole kopca, vo výške 1471 metrov
nad mojim sklamaním. Môžeš sa rozhliadnuť.

Si v cieli.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár