Ja ľúbim Teba. Teba len. Teba.
Ty si môjho srdca sen.
Báseň je báseň. To minulosť bola.
No preto nenávidieť ju nemusím.
Vysvetliť ti to? Je správne, ak sa o to pokúsim?
Niet ani čo vysvetľovať. Teraz ide už len o básne slová.
Láska, ale teraz...teraz som len Tvoja...
Ty môj si... a ja šťastná som, že je to tak.
Ty kvet si, ktorého nezatieni ani tmavý nočný súmrak.
Nad Tebou slnko svieti. Slnko mojej lásky.
Prosím. Ostaň tu. Nech môžem Ti opäť hladiť Tvoje vlásky.
Dobre, nie som tak skvelá.
A mnoho vecí ani po tej dobe asi nechápem.
Ale každý z nás má svoju minulosť.
Ja nestránim sa Tvojej.
Vieš, ja už vravela som Ti.
Môj život tvoria aj spomienky.
Teraz plačem ja.
Páli ma to! Tie slzy pália!
Prečo ma tej páľavy zbaviť nedokážeš?
Bolí to! A krváca! Mne srdce pomaly trhá sa...
Trhá sa, keď blížim Ti.
Blížim aj keď nechcem.
Vieš, ja asi chápať ani nikdy nebudem.
Zase mi je zle. Zase to blbé a trápne bruchabolenie.
Neznášam to, keď to na mňa príde....
Začalo to básňou, pokračovalo slzami, myšlienkami...
Teraz už len rozmýšľam.
Prišlo snáď to najhoršie...prestávam mať slová.
V mysli si len opakujem koľkokrát som Ťa ranila
a koľkokrát sa mi to ešte podarí.
A opakujem si ešte jednu vec.
Že mi na Tebe až príliš záleží.
Si môj nesmrteľný poklad....
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
nietzsche
13. 5.mája 2008 22:20
Dobrý názov. Aj báseň je pekná
Napíš svoj komentár