BEžNY DEN V BEžNEJ RODINKE???

"Teta šak vstávaj!Mama,teta nechce vstat!!"Vyprsklo na mna hned z rána zvláštne indivídum,ktoré stálo vedľa mojej postele.Nedalo sa identifikovať kto to bol kvoly ešte zabetonovaným očiam.Ten malý človiečik hned zdrhol,pravdepodobne do kuchyne.Tak som sa posadila na postel,aby som si obhliadla hodiny,ale len jedným okom....čo??Pol piatej!Pomyslela som si.To bol asi len zlý sen.To nieje ani možne,žeby mi okolo postele poskakoval nejaký škriatok.Určite to bol len prelud,ktorý som zočila posobením ešte nezobudenej lavej hemisfery,pričom prava začínala pracovať na plné obrátky.Tak som si povedala,že si ešte poležím,lebo zaspat by som už nemohla....ked tu zrazu som z kuchyne zacula treskot.Ihned som vyskočila z postele a utekala po schodoch na prízemie.Pričom som sa po ceste okickala nejakým svinstvom,ktoré len tak niekto rozlial uprostred tmavej chodby...."do riti"vybluchlo zo mna.Snažila som si to nejako nevšímať a pokračovala som tam,kde som aj prestala.(Ciže bol to šprint po schodisku a ja som sa ponahlala omrknut situaciu v kuchyni.)

"Matko??"...oslovila som svojho päťročného bratranca a v nemom úžase,ako sa sem to detsko mohlo dostat,som k nemu pristupila bližšie."Teta!" natešene vykríkol.Tak teraz som toho mala akurát tak dosť.Tona bordelu!Vyzeralo to ako v nejakom lome,nie,skor to bola mesačná krajina.Pričom tam bolo tolko špiny,že ked sa clovek nadýchne tak priberie cca 3 kg.Ciže gravitácia mesacnej krajiny sa kompenzovala.Uplne ničomu som nerozumela a tak som turbo rýchlosťou s malým bratrancekom na rukach uhanala do spalne.

Aj ked v spalni sa nič nevyriešil takomto čase spí mama ako zabita a oco je v robote.Ciže všetko to ostalo na mne.Obvolala som asi piatich ludi a medzi nimy aj tetku Beatu,ctenu mamičku mojho bratranca.Akoby sa nič nedialo.S uplnou lahostajnostou mi len odvetila,že si mam detsko nechať.Katastrofa bola na mieste.Tak som sa vybrala ku kamoške,že ona už bude vediet co s tym.Ved mala dlhorocnu prax v školke....tak som tam strávila cas asi tak do tej deviatej.Úplne na porazenie den.Nalada mi však klesla až vtedy,ked som prišla domov.Mama sa na mna vyvrieskala,že mala o mna strach.Ale ved ja som jej to hovorila,čo už jej chyba.....život je pes.Tak tetke som poriadne vynadala!Ne-ne,takej "autorite" to nemožem spravit.Čiže tetka u mamy všetko vyžehlila a život ide dalej......už nevladzem,bolí ma ruka ....nabuduce to bude hadam trochu duchaplnejšie ...ale nič si z toho nerobte,ja mám občas také chvíľky ...a odhliadnite prosim tie chyby,fakt!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu