Takže začíname! Prečo sa mi musí stať vždy tá najhoršia alternatíva? Zoberme si nejakú situáciu, ktorá má milión rôznych riešení a mne sa vždy prihodí to najhoršie (no raz za sto rokov sa stane zázrak a niečo dopadne aj dobre, ale je to ozaj výnimočný jav). A v poslednej dobe mám pocit, že sa všetko kazí, nič sa mi nedarí...škola ma vyťažuje na 100%, bo začalo skúškové a budem naozaj šťastná ak do konca januára neskončím niekde na psychiatrii...a čo sa týka vzťahov, tak to ani nehovorím...
A ďalšia vec. Mám 22 rokov a neviem si spraviť poriadok v živote. Už by som mohla vedieť čo presne chcem, mám na to vek a bolo by načase. Je to možné aby 22 ročný človek nevedel, čo zo svojim životom? Asi je a ja som živý príklad...
Nechcem sa tu ľutovať, za dosť vecí si môžem sama.
A sľubujem tu na tomto žltom pozadí, že sa v Novom roku polepším!
Ale aby som nebola až taká negatívna, tak spomeniem, čo sa stalo dnes večer...konečne niečo pozitívne... presvedčila som sa, že stále existujú ľudia, ktorí vedia odpúšťať a dať druhú a dokonca aj tretiu šancu...a som vážne rada, že takých ľudí poznám...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
jointka
6. 1.januára 2008 01:39
jeeeeeeeeeeej milacik to je mile! posles link jurajovi? ved vies......
2
moja mama ma ovela ovela ovela viac rokov ako ty a tiez nevie co zo svojim zivotom...a mna to pekne otravuje...a inac pekny blog
4
Neboj nie si sama co nevie co zo zivotom>treba na nom pracovat a potom sa uvidi co prinesie mozno nic mozno vela v tom sa musime necha prekvapit!
5
jonnie dik, že si moj blog ohodnotil ako pekny...ani som sa moc nesnažila
Napíš svoj komentár