Jeden úsmev darovať ti chcem,
lebo si moja záchrana a veľmi ťa chcem!
Veľmi ma ľúbiš, len či ja tiež,
tak to neviem, kedy sa ty to od mňa dozvieš...

Ty mňa veľmi rád máš,
ty mňa ľúbiš,
a ja ta mám rada.
Bude z toho láska?
To neviem ani ja sama...

čakám tu ja na teba,
a ty zase na mňa,
každý sme sám,
a naša láska sa nenaplnila.
Osud to tak chcel, že ty budeš sám
a ja zase sama!

Teraz naše srdcia bolia dosť,
tvoje srdce znáša tú krutosť.
Tú krutosť, ktorú som ti spravila,
hoci som to vôbec spraviť nechcela.

Odpustíš mi ?Máš ma rád?
Budeš môj verný kamarát?

Aj ked neviem ako to vyznelo,
ja viem, že ta to určite bolelo.

Dúfam, že to pochopíš,
ale asi až potom, ked sa tvoje srdce zahojí.
Moje srdce plače dosť,
a to len preto, že ti nespravilo tú radosť.

Ja ta mám veľmi rada ale ako kamaráta,
a dúfam, že aj ty mňa zostaneš mať rád,
ale iba ako kamarát!

Pre mňa bude aj to dosť,
ked budes cítiť tu hrdosť.
že som ja teba rada mala,
a ty zase mňa,
ale, že nebola z toho láska,
za to nemôžem ani dodnes ja.

 Blog
Komentuj
 fotka
johnny89  11. 8. 2008 00:46
úúú ... a ja som sa vtedy dávno pradávno ani nevyjadril tak šups to napraviť ... musím povedať krásna básnička bo som aj ja tuším vymyslel nejaký riadok len tak ďalej jo a daj sa na písanie blogov
Napíš svoj komentár