Aby vám neušlo podstatné....

Zhruba pred mesicom sme u starkej oberali čerešne. Brácho lozil po strome, otec stál na rebríku a ja z ohľadom na svoj dar privodzovať si naneuveriteľnejšie zranenia (Zranili ste si už píšťalu pri páde dozadu? som ostal dolu a oberal som konáre, na ktoré som dosiahol. A vtom som HO zbadal. Konár obsypaný lesklými sýtočervenými plodmi akoby mi sám šepkal: "Poď si po mňa." Síce bol dosť vysoko, ale pre mňa ako ostrielaného harcovníka bol len nepodstatný problémik. Po zhruba desiatich minútach vyskakovania a poťahovania susedných konárov som sa k Nemu konečne dostal a v záujme klasického hesla oberačky: "Najskôr do úst až potom do tašky" som hľadal čo najlepšie vyzerujúcu čerešňu. Vtom som zbadal jednu krásnu. Leskla sa tam osmemotená medzi dvoma listami. Natiahol som za ňou ruku, no sotva som sa jej dotkol, spadla na zem. Okamžite som sa po ňu zohol, no konár bol proti. Pred chvíľou som ho držal celou silou a na moje poľavenie spôsobené zohnutím okamžite nekompromisne odpovedal. Prudko vystrelil dohora a bolestivo mi vykrútil ruku. Reflexívne som ho pustil a mrzuto som sledoval ako sa posmešne pohupuje hore a dole. Nasratý som sa zohol po čerešňu, ktorá stále ležala v tráve aby som zistil, že síce vyzerala lákavo, no z odvrátenej strany bola zhnitá...
A vtedy som pochopil, čo znamená priísť o niečo podstatné kvôli úplnej pičovine.

V hádke stačí len jeden drobný posmešok naviac a priateľstvo je fuč. Trocha menej arogancie a možno by ten somár aspoň udieral ohľaduplnejšie a vás by tá huba tak nebolela. Fráza "Keby išiel len o trocha pomalšie, tak by prežil." sa už týkala mnohých a mnophých týkať ešte bude. Ľudia to robia, robili aj budú robiť aby prišli na to isté: tá zhnitá čerešňa fakt nestojí za to.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu