No Boh, mám chuť napísať: „Poďte sem nech sa s niekým zblížim!“ Veľmi rýchlo, tmavo, zvrátene... Veď viete...
Začalo to zase tak nevinne. Fajná hudba, ľudia tancujúci na pódiu a ... ja. Sediaca na zadku. Srdce, nohy, ruky, celé telo by tancovali, ale s kým? Si nová v novom meste a necítiš sa na to, prísť k niekomu: poď si zatancovať. Nie si ani žiadna kundička, tak čo na teba stále zízajú, keď ťa nechcú spoznať?
Odišla som preč, napriek tomu, že tá hudba stála fakt za to – a ja milujem hudbu. Ale naozaj, naozaj mi bolo trápne tam sedieť so slzami v očiach a nenávidieť ten osud či čo to vlastne je, že mi nechce vsunúť konečne niekoho pravého pod nos.
A zase sa len sťažuješ, ale kebyže sa viac snažíš, možno už niekoho máš. Čo vlastne stále riešiš? Načo čakáš na toho, ktorý aj tak nikdy nepríde? Že ten pravý! Nie si v rozprávke. Načo si teda udržuješ postavu? Kým sa odhodláš, budeš stará a mľandravá. A teraz je tvoja pokožka tak hebká. Dala si im o tom vedieť?
Nie, nedala. Akosi som dúfala, že tie dotyky budú adresované jemu.... a tak ďalej, už ma to ani nebaví písať.... asi som opitá (nie, mám v sebe len 2 pivá, ale tak to je moja hranica keďže skoro vôbec nepijem ). Zajtra to budem považovať asi za môj prvý originálny brak, no čo už.
Kebyže aspoň viem, že sa niečo zmení. Ale ja budem stále naivne čakať, že tá láska predsa len ešte existuje. A že on (pardón, ON!! ) už čaká tam - nablízku. A že raz budem milovaná. Zobuď sa dievča, zobuď
budeš čakať na toho čo (možno) čaká nablízku, a tak budete na seba čakať zopár krokov od seba až vás to nakoniec prestane baviť a prestanete čakať a pozerať okolo či náhodou niekto nečaká na čakajúceho čakateľa ktorý čaká na niekoho čakajúceho nablízku.
nečakaj, bež a zrob nejaké hovadiny nech si ťa všimnú, lebo "ten pravý" medzi nimi aj tak nebude a dosť možno ho nikdy nenájdeš, ale to vôbec neznamená, že ti nemôže byť príjemne až dobre, kým ešte máš chuť a energiu sa vôbec s nádejou zaoberať okolitými ľuďmi.
lebo tá chuť a energia a nádej raz prejdú (omnoho skôr než si myslíš, desivo skoro), a ver mi že je lepšie mať v tej chvíli aspoň nazbierané nejaké zážitky pri spomienke na ktoré sa pousmeješ. a možno do tej doby stihneš nájsť aj niekoho pri pohľade na koho sa pousmeješ, a možno ešte v tej dobe bude s tebou.
a možno nie.
@midnight tá ironia ze viem, ze tym cakanim to asi nikam nedotiahnem, napriek tomu cakam; a ten trapas ze mozem robit hovadin kolko chcem ale je to povacsine s priatelmi, s ktorymi sa tak poznam, ze nechcem riskovat priatelstvo koli vztahu....alebo to s nimi jednoducho nejde....
mna to zas raz prejde a budem sa usmievat (nikdy nevies kto sa zalubi do tvojho usmevu - haha ) ale neviem, dakedy clovek strati na chvilku sil a citi ze ma pravo citit sa opusteny...ci tak nejak
ono, niekedy nie je ani dobre vrhať sa do niečoho, ja som to občas urobila a dopadlo som zle.. našťastie, bolo to dávno..
a čo sa týka priateľov.. ja som riskla priateľstvo za vzťah (a aj svoj predchádzajúci vzťah) a riskla som aj to, že keby to nevyšlo, tak prídem o mojich naj naj kamošov, ktorých poznám väčšinu svojho života, lebo práve vďaka nim som ho spoznala.. a hoci náš príbeh nie je práve ako romantický film z USA, ale neľutujem.. a nikdy nebudem ľutovať, pretože prvýkrát v živote zažívam veci, ktoré som ani nevedela, že môžu existovať
takže hop, netreba sa báť, stačí niekoho osloviť alebo sa usmiať.. nemusí z toho byť hneď romantický vzťah, môže z toho byť jeden pekný večer v príjemnej spoločnosti človeka, ktorého už nikdy neuvidíš, krásne priateľstvo, čokoľvek ..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
nečakaj, bež a zrob nejaké hovadiny nech si ťa všimnú, lebo "ten pravý" medzi nimi aj tak nebude a dosť možno ho nikdy nenájdeš, ale to vôbec neznamená, že ti nemôže byť príjemne až dobre, kým ešte máš chuť a energiu sa vôbec s nádejou zaoberať okolitými ľuďmi.
lebo tá chuť a energia a nádej raz prejdú (omnoho skôr než si myslíš, desivo skoro), a ver mi že je lepšie mať v tej chvíli aspoň nazbierané nejaké zážitky pri spomienke na ktoré sa pousmeješ. a možno do tej doby stihneš nájsť aj niekoho pri pohľade na koho sa pousmeješ, a možno ešte v tej dobe bude s tebou.
a možno nie.
ale aspoň niečo.