Deň začínal pekným ránkom, gate som mal zajeb**é od horčice. Vietor fúkal mojím spánkom, zobral som si ďalší kúsok pizze. Sprostý vietor prestal fúkať, vysypal som na stôl tabak. Nebudeme predsa fňukať, keď vietor zafúka naspak. Do prdele, vravím si, vysypal mi aj čipsy. So slzou v očiach čilujem si, zapol by som si aj dva zipsy. Vietor fúka do vláskov, zabijem ho keby môžem. Predstavy rôznych obrázkov, žeriem vlasy lebo môžem? Občas však aj pomáha nám, satelity, vodné lóže. infarkt na sto percent chytám, to mi ozaj nepomóže. Vetrik prosím, prestaň fúkať, ten tvoj kyslík studený. Aj tak dlho budem kukať, s vlasmi v hube, zronený. Je to voľný verš tak mám u prdele či sa to rýmuje (neni až tak voľný) Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj