-Nie. Veď ja som len také dieťatko. V šestnástich rokoch predsa nikto nie je ženou.
-Ani ja sa necítim. Vôbec sa necítim byť dospelá. A to mi ťahá na dvadsaťdva. Pokiaľ budem na výške a naši mi budú prispievať na živobytie, asi sa ani inak cítiť nebudem.
-Byť ženou je relatívny pojem. U nás doma sa dievča stane ženou, keď jej kúpia prvé kožené rukavice, lebo sa očakáva, že už vydrží v zime bez tých pletených. Keď sa nepatrne zapletie do kuchyne a stane sa jej súčasťou a nikto si to nevšimne. Mama totiž neznesie, keď sa jej niekto stará do remesla. Keď napíše svoj prvý životopis, aby ho niekam poslala bez toho, aby jej otec stál za chrbtom. Keď rodičom nedáva za pravdu z donútenia ale z presvedčenia. Vtedy je skutočnou ženou. Ja som to všetko už absolvovala. Rodičia mi úplne veria a tvrdia, že som žena. Ale ja sa tak stále necítim. Mám šestnásť. Ešte potrebujem pohladiť po líci a keď ma otec niekomu predstavuje, počuť, že som jeho dcérka.
-Vidíš, všade je to iné. U nás si ženou, keď sa vydáš a máš deti. O chvíľu už budem musieť byť ženou. Vydať sa a mať deti. Ale ja ešte nechcem. Nejde o deti... ide o to, že ja sama som ešte dieťa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
candy36
3. 3.marca 2013 16:33
tiež mám šestnásť, a už sa necítim byť dieťaťom. ale možno je to tým, že s rodičmi nemám boh vie aký vzťah, a necítim sa súčasťou svojej rodiny
Napíš svoj komentár