Asociačné krátenie si chvíľky, alebo ako nuda núti k činom

1. Sedím tu a kvasím,
zamýšľam sa nad sebou,
ale ani by som nechcela byť tebou,
celý víkend asi prespím.

2. Biola a chémia,
to sú predmety ťažké,
ale veď nič nie je ľahké,
život nie je žiadna prémia.

3. A tak tu píšem blbosti,
také moje malé sprostosti,
veď čo nuda narobí,
opravár to hádam opraví ....

4. Sedím, čakám, driemem,
no oddýchnuť mi nedá,
bo ma ešte skúška čaká,
Zvládnem? Pýtam sa sama seba,
No odpoveď si nedám,
Veď uvidím, čo osud mi pridelí,
A snáď to ,,dobré´´ mi nadelí.

5. Zima, zima zimička,
veď si aj ty maličká,
ak ohník v kozube drieme,
štuchni ho nech sa preberie!
A zima sa od nás poberie.

6. Topánky, rifle, tričká,
babka, sestra aj mamička,
držia krok s módou.
Parádnice, síce,
šteniatka aj malé cice.
Dlažba aj kostičky,
stôl aj stoličky.

7. Vesmírne tváre, oči,
veď ten, kto vás zočí,
zle mu príde.
Pokiaľ zlosť odíde,
je to dobrý znak šialenstva viery,
no topiaci aj tak verí,
že mu príde niekto na pomoc,
aj keď má noc, zázračnú moc.

8. Zúfalo sa snažím nájsť si cestu,
k nejakému miestu,
čo zmysel pre mňa má.
AKO? Daj mi znamenie,
Ó dobrotivý Bože,
čo všetko vieš,
a nič mi nepovieš.

9. Fotosyntéza rastlín,
mi sadla na klín,
piesok, voda, štrk, kamene,
mi určujú rytmus dýchania.

10. Nesnažte sa pochopiť,
Tieto ,,vitalistické rýmy´´,
aby ste z nic neprešli do rýmy.

11. Čo ako sa snažiť budete,
Máša bude navždy plakať pri Macovi.
Má, má, má,
moja mama nakoniec pravdu vždy.
Len škoda, že nie navždy.

12. Astrónomia má zverokruh,
Len nerobte z toho rozruch.
Čo má prísť, príde.
Čo má odísť, odíde.
Tak načo sa trápiť, strachovať??
Radšej sa PEKNE CHOVAŤ !!!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár