Potom prišiel šok - dospela som a pozrela som sa na život novými očami a stala sa zo mňa pesimistka (realistka)
Ale nádej v dobro nestrácam..
Vždy som bola slepá a problémy som nevidela.
Keď som si ich teraz uvedomila, mám pocit, že je neskoro... že sa už nedajú riešiť......
Človek prestáva veriť v lásku, keď ju necíti od druhých..
Zlo okolo seba si neuvedomujeme dovtedy, pokiaľ sa nás netýka ....
Človeka zraňuje všeličo, no najviac asi ľudská ľahostajnosť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
obcan89
18. 5.mája 2011 16:30
Poznám - ja som pesimista asi odjakživa...
Napíš svoj komentár