Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, pretože si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bol pritúlený v posteli k Tebe, naslúchájúc tvojim tajomstvám a snom a veril som, že život proste nemôže by lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, pretože vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemal som na slnku, keď som čakal na Tvoj príchod domov na konci dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a budovať si svoju kariéru a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakával som na Teba trpezlivo, utešoval ťa, keď si mal zlomené srdce a bol sklamaný, nikdy som Ti nevyčítal zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítal Tvoj príchod domov a tešil som sa s tebou, keď si sa zamiloval.
Ona, teraz tvoja žena , nie je „psíčkar“ – ale aj tak som ju privítal v našom dome, snažil som sa prejaviť jej svoju náklonnosť a poslúchal som ju.
Bol som šťastný, pretože Ty si bol šťastný. Potom prišli deti a ja som bol vzrušený spolu s Tebou.Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcel o nich starať. Ale Ty a Ona ste sa obávali, že by som im mohol ublíži a ja som trávil väčšinu času zatvorený v inej izbe, alebo v klietke. Ach, ako som ich chcel milovať, ale stal som sa „zajatcom lásky“. Keď vyrástli, stal som sa ich kamarátom. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu nahor na svojich vratkých nôžkach, strkali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Miloval som to všetko okolo nich, ich dotyk – napriek tomu, že Tvoj dotyk bol teraz taký ojedinelý– a keby bolo treba, bránil by som ich svojim životom. Vkrádal som sa do ich postelí a počúval ich trápenia a tajné sny a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na príjazdovej ceste. Bývali časy, že keď sa a opýtali, či máš psa, Ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprávali si im o mne príbehy. V posledných rokoch už povieš len "áno" a zmeníš tému.
Už nie som „Tvoj pes“, ale „len pes“ a rozčuľujú ťa všetky výdaje na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a Ty a Oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené mať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, kedy ja som bol Tvoja jediná rodina. Bol som vzrušený z cesty autom, keď sme prišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psov a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: „viem, že mu nájdete dobrý domov.“ Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď s „papiermi“. Musel si vyprosti prsty tvojho syna z môjho obojku, keď kričal:„Nie, ocko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!“ A ja som sa oňho bála; a akú lekciu si mu práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k všetkému životu? Rozlúčil si sa som mnou potľapkaním po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko.
Ponáhľal si sa, pretože si mal nejaký termín a teraz mám jeden aj ja.
Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov vopred a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Pokývali hlavou a povedali:„Ako si len mohol?“
Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Krmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najskôr som vyskočil a ponáhľal sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho koterca, dúfajúc, že si to Ty, že si zmenil názor – že to celé bol len zlý sen…alebo som dúfal, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomil, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti s hravosťou šťastných šteniat, neuvedomujúc si svoj osud, ustúpil som do najvzdialenejšieho kúta a čakal som.
Počul som jej kroky, keď po mňa prišla na konci jedného dňa a kráčal som za ňou uličkou do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.
Dala ma na stôl, poškrabala za uchom a povedala mi, aby som sa nebál. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, miešal sa s tým aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v príbehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa strachoval o u. Bremeno, ktoré nosí ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som poznal každú Tvoju náladu. Jemne mi oholila prednú nohu a slza stiekla dolu po jej tvári. Oblizol som jej ruku rovnako, ako som bol zvyknutý Teba utešoval pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do žily. Pocítil som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahol, pozrel sa do jej milých očí a zamrmlal som „Ako si mohol?“ Možno preto, že rozumela mojej psej reči, povedala: „Je mi to tak ľúto.“ Poplácala ma a rýchlo mi vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť– miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohoto miesta na Zemi. A s posledným zbytkom svojej energie som sa ju snažil presvedčiť zavrtením mojim chvostom, že moje „Ako si mohol?“ nebolo myslené na ňu. Bolo to určené TEBE, môj milovaný pane, na Teba som myslel. Budem na Teba myslieť navždy. Kiež by Ti každý v Tvojom živote preukázal takú vernosť, ako ja..........
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
flame
15. 8.augusta 2013 19:34
až mi slza vybehla..
Napíš svoj komentár