Ako som dospela z kurvy na človeka/ Prvýkrát pravda o tom, kto som.

Mala som štrnásť, keď som ho spoznala. Lukáša. On mal takmer šestnásť. Naše zoznámenie prebehlo ako vždy, keď som chcela byť zaujímavá.
Nezaujímal ma ten chalan, ale to, že som vedela, že jeho si môžem dovoliť namotať, ako v tom čase niekoľkých, ktorí mi zobali z ruky. Ako štrnásťročná som nemala ďaleko od superkariéry kurvy. Kam som chodila, nechávala som za sebou len spúšť, chalanov, ktorí si mysleli, že ja som tá pravá... a neboli to len podobné decká ako ja, to nie. Svojim "talentom" som vedela namotať dospelých mužov...
Spať k téme. On. Lukáš.
Nebol pre mňa ničím výnimočný, vôbec sa neodlišoval od tých všetkých... No práve jeho som si vybrala za najbližšiu obeť, vzhľadom na to, že sa chystal lyžiarsky a spolu s mojou triedou šla aj tá jeho... Vedela som, že bude ľahká korisť, bol to ten typ chalana, ktorého som dokázala úplne ovládať po pár dňoch... Lyžiarsky bol skvelý, (aspoň to čo si pamätám, lebo viete, štrnásťročné kurvy veľa pijú a myslia si, že je to cool) celé dni som strávila len s ním. Žiadne svedomie, nič. Chcela som si len úžívať. Ako neskôr priznal, on sa do mňa zaľúbil, ale ja? Ja nič. Chcela som mať len poskoka aj 200 kilometrov od domu. A mala som. Po lyžiarskom som mu zamávala a odišla. Bez svedomia, bolo mi to jedno.
O 5 dní na to mi kamarátka vstúpila do svedomia. Vraj či som normálna, že prečo aspoň raz v živote neskúsim, aké to je s niekým chodiť, nie sa len kurviť.
Tak som teda šla za ním a bez všetkého mu oznámila, že keď už mám kvôli nemu problémy (keďže nás nachytali vo všeliakých pozíciách), nech to aspoň stojí za to.

Ten "vzťah" nestál za nič. Veď som predsa bola kurva. Nepodviedla som ho, ale nudila som sa. Nebrala som to vážne, len ako hru. Náš vzťah trval dva mesiace a niekoľko dní... Potom som na neho srala, netrápilo ma, čo bude s ním, či má zlomené srdce, keďže som bola jeho prvé dievča, venoval mi svoje prvé bozky... Bolo mi to jedno.
Prišlo leto a s ním kopec ďaľšieho kurvenia. Veď to bola predsa náplň môjho žvota!
Koncom leta som si na neho predsa spomenula a napísala mu. Podľa očakávania, stále ku mne niečo cítil, tak som sa hrala ďalej. Znova som ho namotala.
Prešlo pár mesiacov a aj ja som sa cítila nejak zvláštne.
"Jasné, že nie som zamilovaná, to ja predsa neviem!" vravela som si napriek tomu, že jemu som pravidelne posielala správy, ako ho milujem.
Stále som však cítila niečo, čo som nechápala. Vždy, keď som si niekoho omotala okolo prsta a následne si s ním robila, čo som chcela, necítila som nič, bolo mi jedno, čo s ním bude a čo cíti, pretože ja som vedela, že príde deň, keď ma to prestane baviť a odkopnem ho. Ako každého.
Boli sme spolu dva a pol roka, keď sa to všetko skončilo. Skončila sa moja rozprávka, skončilo sa jeho trápenie.
Bolo nám spolu tak svele, že niekedy sme sa od šťastia nevedeli od seba odtrhnúť.
Bolo mu so mnou tak hrozne, že už nevládal ani plakať, pretože napriek tomu, že ma miloval, vedel, že za plač mu nestojím.
Napriek tomu, že som si bola-a stále som- istá, že ho milujem, nebránilo mi to byť tým, pre čo som sa narodila. Kurvou.
Podvádzala som ho. Nie raz. Cítila som sa ako posledná špina, ako najhoršia bytosť na zemi... No vždy keď mi bolo najhoršie, ublížila som mu, aby mu bolo horšie ako mne.
Nedá sa to ospravedlniť. Ja sama som sa za to odsúdila na doživotné trápenie. On ma odsúdil na to, že ho milujem a on na mňa kašle. Na to najhoršie čo si viem predstaviť, no stále aj tak viem, že si zaslúžim oveľa viac.
Teraz viem, prečo ma miloval tak, že som to cítila z každého jeho dotyku, každého nádychu... no nikdy mi to nepovedal do očí.
Nikdy mi nepovedal, že ma miluje. A vlastne ani ja jemu.
Až pred niekoľkými dňami. Potrebovala som byť s ním. Pretože keď už ho nevídam v škole, potrebovala som sa uistiť,či žije. Či prežíva, tak ako ja.
Cíti to čo ja, som si tým istá. No bráni sa tomu tak, ako kedysi ja. Už viac mi nebude veriť. Nikdy. Viem to.
No on jediný mi stojí za to, aby som sa o to pokúšala navždy.
Milujem Lukáša.
A povedala som mu to. Povedala som mu do očí "Milujem ťa". On sa mi pozeral do tých mojich a bol ticho.
Ale nevzdávam sa, viem že si to všetko zaslúžim.
Ale raz... raz možno budem aj ja počuť "milujem ťa" a viem, že ak to príde, budem to z jeho úsť počúvať navždy.

Lukáš milujem ťa.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu